V súčasnosti platná strategická koncepcia NATO bola schválená v roku 1999. Odvtedy sa zmenilo vnímanie globálneho bezpečnostného prostredia vrátane hierarchizácie hrozieb, ako aj charakter medzinárodných vzťahov (vývoj „nových mocností" Čína a India, ofenzívnejšia ruská zahraničná politika, atď.) a zmenilo sa aj NATO. Preto aliancia začala s aktualizáciou tohto dokumentu.
Aj keď v roku 1999 už mala aliancia skúsenosti s operáciami mimo teritória členských štátov, ani zďaleka nedosahovali rozsah dnešných operácií. Pre Slovensko je azda najväčšou zmenou, že v súčasnosti sme už „in", čo dáva možnosť zúčastniť sa na tvorbe tohto kľúčového dokumentu.
Článok V
Bolo by chybou vnímať alianciu ako monolitický celok. Rozdiely medzi členskými štátmi vyplývajú z ich odlišných historických tradícií v oblasti medzinárodných vzťahov, strategickej kultúry, mocenského potenciálu, geopolitickej situácie, geografickej polohy, atď. Je tu však jeden základný faktor, ktorý zjednocuje všetky členské štáty: kolektívna obrana, prvý a dodnes najdôležitejší raison d'étre NATO. Členské štáty vnímajú článok V rôzne - pre Američanov, Britov to znamená niečo iné ako pre stredoeurópske štáty vrátane Slovenska.
Pre náš región je kolektívna obrana na základe článku V základnou garanciou bezpečnosti, od ktorej ešte nikto nič lepšie nevymyslel. Snahy o získanie členstva v NATO boli v strednej Európe motivované predovšetkým silou tohto článku a z pohľadu príťažlivosti aliancie je to stále najdôležitejší faktor. V tejto súvislosti treba podporovať snahy o aktualizáciu obranného plánovania. Vzhľadom na jej kľúčové miesto v prípade „ostrej situácie" je kredibilita aliancie udržateľná, len ak sa dopracuje. V opačnom prípade vyznieva akákoľvek deklarácia o kolektívnej obrane za prázdne gesto.
Naším ďalším strategickým záujmom by malo byť udržanie záujmu NATO o regióny, ktoré sú kľúčové z pohľadu bezpečnosti a stability stredoeurópskeho priestoru. Ide o štáty juhovýchodnej a východnej Európy (tu s dôrazom na často zanedbanú Ukrajinu).
Zároveň musíme vnímať realitu: je pochopiteľné, že v súčasnosti sa pozornosť aliancie presúva do Strednej Ázie, najmä do Afganistanu. Stredoeurópske štáty by mali demonštrovať strategickú solidaritu so spojencami, aj keď veľká časť verejnej mienky je k afganskej operácii skeptická. Demonštrácia solidarity prispeje k udržaniu váhy aliancie v očiach našich kľúčových spojencov, predovšetkým Spojených štátov, ale aj Veľkej Británie, Kanady. Ak by NATO, resp. členské štáty neboli schopné alebo ochotné prispieť do operácie, ktorá je v súčasnosti absolútnou prioritou pre USA, aliancia by radikálne strácala dôležitosť pre Američanov.
