Nestáva sa často, aby nositeľ Nobelovej ceny za mier pri jej preberaní obhajoval použitie násilia pri boji proti zlu, ba dokonca sa vyjadril, že v niektorých prípadoch je násilie nielen nevyhnutné, ale aj morálne akceptovateľné.
Na takúto reč nemá každý odvahu, Obama ju našiel a nikto v týchto dňoch nezávidí americkým vojakom viac ako členovia nemeckej armády.
Zvedavá verejnosť
V septembri sa pod vedením nemeckej armády uskutočnil útok na dva transporty s palivom, pri ktorých prišlo o život a bolo zranených približne 140 ľudí, veľká časť obetí boli členovia Talibanu, časť tvorili civilisti. Spočiatku sa zdalo, že na útok sa zabudne, médiám sa podá oficiálna správa, politici vyjadria ľútosť a pôjde sa ďalej. Také jednoduché to nebolo. Verejnosť sa začala pýtať, prečo Nemci, ktorí sú v Afganistane oficiálne na stavbu mostov, opravu škôl a výučbu policajtov, vôbec útočia na nejaký nepriateľský konvoj. Aký je oficiálny mandát nemeckých jednotiek, smú vôbec cielene likvidovať talibov? Rovnako nie je jasné, kto všetko vedel o príkaze na útok, vedel o tom i hlavný štáb v Postupime, ktorý je prepojený na vládu? Vedela o útoku i kancelárka Merkelová?
Pred parlamentnými voľbami nikto z politikov nechcel otvoriť debatu o tom, či Nemci mali právo útočiť. Po voľbách Merkelová upratala pôvodného ministra obrany a nahradila ho novým, ale i ten sa v prípade zamotáva, okrem iného i preto, že po svojom nástupe do úradu útok označil za primeraný. Opozícia mu ide po krku a on opozícii, a na svoju obranu kričí, že aj ona mala prístup k správam a nereagovala. V stredu konečne vznikol parlamentný výbor na preskúmanie septembrových udalostí, verejnosť, zvlášť médiá, vláde nedajú dýchať.
