ť.
V pondelok 7. decembra 2010 sa v Kodani začal klimatický summit, ktorý by mohol významne ovplyvniť budúcnosť ľudstva a života na planéte Zem. Za povšimnutie stojí asi nechcená symbolika v dátume: 7. decembra 1941 napadli Japonci Pearl Harbor a proti americkej vôli vtiahli USA do druhej svetovej vojny. Tej sa Spojené štáty dovtedy úspešne vyhýbali.
Čo nasledovalo, je história, ktorá stojí za pripomenutie. Mesiac po útoku predniesol prezident Roosevelt každoročnú správu o stave národa, v ktorej zadefinoval ciele priemyselnej výroby USA na rok 1942: vyrobiť za rok 60-tisíc lietadiel (a ďalších 125-tisíc v roku 1943), 45-tisíc tankov (ďalších 75-tisíc v roku 1943), obchodné lode s výtlakom šesť miliónov ton a dovtedy nepredstaviteľné kvantá ďalších zbraní. Traduje sa, že keď sa na rokovaní s lídrami amerického automobilového priemyslu Roosevelt pýtal na reálnosť týchto cieľov, priemyselníci odpovedali, že to bude popri ostatnej výrobe veľmi ťažké. Roosevelt vraj odpovedal: „Vy mi nerozumiete, páni. Vy zastavíte výrobu osobných áut a budete vyrábať to, čo naša krajina od vás potrebuje." Tak sa aj stalo: od roku 1942 do konca roku 1944 v USA súkromné autá prakticky nevyrábali. Celý ľudský a priemyselný potenciál krajiny sa vrhol na jediný cieľ: poraziť Japonsko a Nemecko.
Povinná jazda pre politikov
Hoci zmeny klímy, ktoré Zem už zažíva a ktoré sa budú ďalej stupňovať a zrýchľovať, povedú k akumulácii ešte tragickejších dôsledkov, ako priniesla druhá svetová vojna, nič nenasvedčuje tomu, že by politici v najbližších týždňoch dospeli k rozhodnutiu energicky týmto hrozbám čeliť. Kodaň nie je Pearl Harbor a popredný svetový klimatológ James Henson z NASA má zrejme pravdu, keď hovorí, že kodanský summit je ešte len povinnou jazdou pre politikov, ktorí zatiaľ zďaleka nechápu dimenzie a dôsledky problému.
Človek je vrcholový predátor a ako takí sme evolučne stavaní energicky reagovať na hrozby zo strany iných rovnocenných predátorov - ľudí. Masívnu reakciu na hrozbu zo strany Japoncov nemusel Roosevelt Američanom vysvetľovať. Americká verejnosť pred pár rokmi dokonca „kúpila" aj patologicky hypertrofickú reakciu USA na hrozbu zo strany smiešne nevýznamných skupín známych ako al-Káida vrátane bilióndolárovej vojny v Iraku. Dnes Obamova Amerika, na počet obyvateľov najväčší producent skleníkových plynov na svete, ponúka do roku 2020 zníženie svojich emisií o štyri percentá oproti roku 1990...
