Do nového, slobodného sveta a do nášho nového príbehu sme si preniesli a ešte stále nesieme aj stopy a vzorce správania z totalitnej skúsenosti (zafixované rovnostárstvo, očakávanie, že všetko za nás vyriešia tí „hore", alebo nedocenenie potreby zrelej a aktívnej občianskej spoločnosti a podobne). Tie ešte stále ovplyvňujú myslenie, konanie, postoje aj reč mnohých.
Ešte stále sme iba na ceste k novému mysleniu. K takému, ktoré v kontexte slobody, ktorá je aj po dvadsiatich rokoch ešte stále nová, mladá, krehká a zraniteľná, dokáže rozlišovať, kriticky myslieť a trvať na zabezpečení podmienok pre dôstojný život, slušnejšiu politiku a spravodlivejšiu spoločnosť. Lenže toto je ťažké tam, kde ešte stále trvá oprávnené sklamanie z reprodukcie elít, miesto ich obmeny alebo aj zo zvýhodneného postavenia tých, ktorí mali výhody aj predtým.
Nové udalosti a skúsenosti majú byť reflektované z pohľadu nadobudnutej slobody a jej podstaty a hodnoty. Je to zároveň akési rozlišovanie duchov či mentalít prostredníctvom kritickej pamäti a nových skúseností. Takéto objasňovanie a rozlišovanie otvára priestor na alternatívne konanie, postoje aj alternatívnu rétoriku v konfrontácii so zaklínačmi spravodlivosti, slobody a slušnosti.
Situácie a udalosti nezmyslu, nespravodlivosti či neetického konania zároveň otvárajú otázku o schopnosti a vôli k odporu a vzdoru - voči realite, v ktorej žijeme a ktorú nám niekto nanucuje, proti spôsobom, ktoré populistickí, klamárski a nacionalistickí mocní chcú, aby sme akceptovali. Nespravodlivosti, klamstvá a podvody, korupcia a klientelizmus, či akékoľvek zrady slušnosti, etiky, slobody a demokracie kladú otázku o spôsobe nášho rozhorčenia, o schopnosti pomenovať veci pravým menom a o schopnosti a ochote k odporu a vzdoru. Každé ohrozenie slušnosti, dôstojnosti, slobody či spravodlivosti sa stáva nielen jednoduchou etickou výzvou, ale v zásade etickým imperatívom.
