To sú veľké oblúky. Väčšie ako karpatské chrbty. Od neuveriteľne výhodného obchodu s emisiami, ako sa nám ho snažil predstavovať premiér Fico, až po trestné stíhanie vo veci, ktoré začal Úrad boja proti korupcii. Tento fakt znamená toľko, že polícia a prokuratúra na základe zhromaždených informácií nadobudli podozrenie, že príprava obchodu s emisiami, výber Interblue Group, dohoda na cene, obsah zmluvy a následne škoda, ktorá tým Slovensku vznikla, vykazujú znaky trestného činu.
Samozrejme, že vykazujú. Vtedajší minister Chrbet predložil na jeseň 2008 vláde materiál, podľa ktorého Slovensko nemalo žiadnu zelenú investičnú schému, ktorá by zvyšovala cenu emisných kreditov. A aj keby ju napokon malo, bolo by to vlastne nevýhodné. Zároveň tvrdil, že v roku 2008 má Slovensko k dispozícii 16,5 milióna ton emisií na predaj a že „tento limit nie je možné preniesť do nasledujúcich období". Tým navodil stav časovej tiesne: ak nepredáme teraz, prídeme o milióny. Boli to lži. Aj „Medveďova správa" potvrdila, že „argumenty o časovo obmedzenej ponuke v prípade transakcií tohto typu nemajú opodstatnenie". Slovom, žiadny limit na rok 2008 neexistoval.
