Ten by na pozdrav rozkýval svoju zvonicu a podišiel by svojmu katolíckemu kolegovi v ústrety.
A tak ruka v ruke, alebo klenba v klenbe, by sa rozhodli zaskočiť za tretím do partie - židovským chrámom, ktorý by si na privítanie sňal jarmulku a mával ňou na pozdrav. Všetci traja by si potom, predháňajúc sa vo dverách, kto dá komu prednosť, zašli na pohárik vína.
Znie to trošku ako sci-fi, trošku ako presladený sen, trošku ako politická korektnosť. A predsa sa nedávno podarilo vydať knihu, ktorá o takomto stretnutí je a nemá nič zo sci-fi ani z povinnej politickej korektnosti a už vonkoncom nič z umelého ekumenického sirupu.
Je plná oslobodzujúceho humoru a porozumenia.
Milan Lasica a Pavel Vilikovský, sprevádzaní maliarom Marekom Ormandíkom, sa nechali vyzvať básňou Tomáša Janovica Tri kostoly (ktorú som kostrbato v úvode prerozprávala) a odpovedali na ňu svojimi textami. Milan Lasica rozpomínaním na detstvo medzi luteránmi a Pavel Vilikovský podmanivou poviedkou o zrážke skepsy a zázraku Nového zákona.
Možno práve v tom je zmysel tejto knihy. Že aspoň na okamih pocítite zázrak spolupatričnosti. Že sa aspoň na okamih zbavíte skepticizmu a uveríte v silu slova a zmysel písania.
