V roku s príznačným číslom 1984 sa v období pred Vianocami každá moja návšteva u kamarátov začínala v kúpeľni. Hneď od prahu dvier som vyštartoval k vani a porovnávali sme, kto má väčšieho a živšieho - kapra. Československé rodiny chodievali niekoľko dní pred Štedrým večerom špinavé a zatuchnuté, pretože jediné miesto so sprchou okupovala skoro mŕtva ryba.
Otcovia rodín kupovali šupináče v kadiach pred Priorom a nosili ich domov zabalené v denníku Pravda. Vždy ma zaujímalo, čo si chudák kaprík myslí o bytovom jadre a fádnych kachličkách. Keď si uvedomil, kde sa ocitol, radšej zomrel.
Osemročný chlapec tušil, aké darčeky dostane, pretože v obchodoch ponúkali dva druhy stavebníc, tri dobrodružné knižky a jednu vetrovku. Keďže z minuloročnej flanelovej košele som vyrástol, dostal som takú istú o číslo väčšiu. Na bytových smrečkoch viseli rovnaké obrovské gule a veľkým hitom sa stali elektrické sviečky, ktoré svietili, len keď človek správne pokrútil drôtmi.
Chodil som na základnú školu na Hubeného ulici 25 v Bratislave, kde vládol polofašistický režim, no nájdu sa aj takí, napríklad kamoš Shooty, ktorí predponu polo- vynechávajú. Naša súdružka učiteľka mala nezvyčajnú, a trocha zvrátenú záľubu v zimných príbehoch o sovietskych partizánoch.
Čo som sa napočúval mrazivých historiek o oddieli Pugačev, o doktorke Jachinovovej a o Jakovovi Terosovičovi Iljikčanovi! Dnes sa za to hanbím ako pes, ale priznávam - už mi to tak liezlo na nervy, že som držal palce Nemcom, len aby na chvíľu zavládol pokoj.
Pred Vianocami sme v triede vždy rozoberali, čomu sa počas sviatkov venoval súdruh Lenin, no ten ako naschvál nerobil nič zaujímavé, len pripravoval svetovú revolúciu a písal listy citrónovým atramentom, ktorý dementná cárska polícia nevedela rozlúštiť - to by sa vyšetrovateľom z NKVD nestalo!
V lete rodičia kúpili starý dom v Nízkych Tatrách, čím sme sa aj my pripojili k všeobecnej hystérii chalupárstva. Domisko síce hrozil spadnutím, ruky sa umývali po prerazení ľadovej vrstvy v potoku a na toaletu sa chodilo cez záveje na latrínu, ale rozhodli sme sa, že tam strávime prvé Vianoce. Ako osemročný svetaznalý Bratislavčan som uvažoval, že stredoslovenským domorodcom prinesiem korále a zrkadielka, naučím ich zakladať oheň a pokúsim sa ich zasvätiť do tajov písma.
