Kodaň bola dva týždne pupkom zglobalizovaného sveta. Predstavitelia vyše 190 štátov urputne rokovali o záchrane ekologických základov modrej planéty, o zosúladení boja proti zmene klímy. Výsledok je známy: zahučala hora, porodila myš. Opäť a znovu sa ukázalo, že národná košeľa s logom „zvyšovanie HDP" je bližšia ako „zelený" globálny kabát.
Čuduje sa len naivný
Egoizmus zvíťazil na plnej čiare. Kto sa tomu čuduje, je naivný. Nedávno napísal Jasper von Altenbockum v denníku Frankfurter Allgemeine Zeitung, že zápolenie o zmiernenie globálneho otepľovania a dohodovanie sa o množstve emisií CO2 vypúšťaných do atmosféry sa „už dávnejšie stali zámienkou pre prerozdeľovacie boje v ére globalizácie".
Predtým išlo o „boj proti hladu", o „atómovú energiu" či o „kapitalizmus" ako taký. A dodal, že „sčasti gigantické požiadavky o kompenzácie veľmi pripomínajú odpustky, ktoré sa vyžadujú od priemyselných krajín, aby sa zbavili viny za kolonizáciu".
Vyspelé priemyselné štáty západnej hemisféry sa - aj vlastnou vinou spôsobenou najmä nešikovnou informačnou politikou - ocitli na verejnom pranieri.
Ich vesta je v očiach verejnosti čierna ako uhoľ. Postoj rozvojových krajín je jednoznačný: za industriálne hriechy svojej minulosti má vyspelý Západ „cálovať" - bez odvrávania.
