Odtínať hlavy niektorým pešiakom nestačí

V rámci stretnutia členov strany Smer pri príležitosti 10. výročia jej vzniku Robert Fico okrem iného povedal, že strane sa darí bojovať s korupciou. Neviem z akých dát vychádzal pri danom tvrdení premiér, pretože naše dáta tieto tvrdenia nepotvrdzujú.

Pred mesiacom publikovaný Index vnímania korupcie za rok 2009 ukázal, že Slovensko zaznamenalo vážny negatívny prepad v hodnotení, poukazujúci na zvýšenie korupcie na Slovensku. Zároveň pre Transparency International Slovensko už desať rokov v pravidelných intervaloch realizuje agentúra FOCUS reprezentatívne prieskumy verejnej mienky, týkajúce sa rozsahu a foriem korupcie, ktoré umožňujú definovať stav a trendy korupcie na Slovensku. Porovnaním výsledkov prieskumu z roku 2006 s novými dátami z novembra 2009 je možné uviesť niekoľko záverov.

Podľa vnímania je korupcia v slovenskom verejnom sektore naďalej najrozšírenejšia v oblasti zdravotníctva, na ministerstvách, súdoch a prokuratúre, ako aj na polícii. Okrem platenia úplatkov sú rozšírené aj ďalšie korupčné praktiky, ako sú klientelizmus či rodinkárstvo.

Rastie veľká korupcia

Rozsah korupcie však v jednotlivých oblastiach verejného sektora nie je statický a za štyri roky nastalo viacero zmien. Rovnaké vnímanie korupcie, prípadne mierne zníženie rozsahu korupcie v porovnaní s rokom 2006, bolo zaznamenané v oblastiach tzv. malej korupcie spojenej s poskytovaním občianskych, verejných služieb, ako je zdravotníctvo, školstvo či súdy. Korupcia, podľa odpovedí respondentov mierne narástla v oblastiach tzv. veľkej korupcie, teda napríklad na ministerstvách a VÚC, čo potvrdzuje trend spred štyroch rokov, že korupcia na Slovensku má vzhľadom na reformy verejných služieb následnú tendenciu koncentrovať sa v politike.

Počet oblastí pôsobenia verejného sektora, v ktorých došlo k nárastu korupcie, prípadne je rovnaká ako pred štyrmi rokmi, je vyšší ako počet oblastí, kde korupcia podľa prieskumov verejnej mienky mierne poklesla. V žiadnej oblasti pôsobenia verejného sektora nedošlo k výraznejšiemu poklesu vnímania korupcie verejnosťou, čomu zodpovedá aj fakt, že súčasná vládna koalícia nerobila seriózne systémové zmeny zamerané na obmedzovanie priestoru pre korupčné praktiky. Dokonca viaceré opatrenia mali iný smer, príkladom je spochybňovanie legitimity Špeciálneho súdu.

Tak ako za Dzurindu

Výsledkom tohto prístupu je skutočnosť, ktorú odhalil prieskum z novembra 2009, že na sklonku vlády Roberta Fica sú obyvatelia pomerne rovnako sklamaní z rozsahu korupcie a protikorupčného ťaženia tejto vlády tak, ako boli na konci vládnutia druhej vlády Mikuláša Dzurindu. Prieskum ukázal, že „cárska" protikorupčná stratégia Roberta Fica založená primárne na protikorupčnej rétorike, odsekávaní hláv hlavne tých pešiakom, ktorí nepatria do jeho mužstva, a nerealizovaní serióznych protikorupčných systémových zmien víťaznú aureolu neprináša.

Seriózna protikorupčná stratégia si vyžaduje neselektívne trestanie korupčníkov a realizáciu systémových zmien, napríklad centrálne zverejňovanie príjemcov pomoci z verejných zdrojov, všetkých zmlúv a rozhodnutí súdov, nákup prostredníctvom elektronických aukcií, sfunkčnenie systému kontroly na Úrade pre verejné obstarávanie, Najvyššom kontrolnom úrade a ministerstve financií, či lepšiu kontrolu financovania a majetku politikov.

(Autorka pracuje v Transparency International Slovensko)