rých ďalších zložiek bezpečnostného systému ČSSR. Poslanec Langoš v dôvodovej správe tvrdí, že „na zvýšenie dôveryhodnosti SIS a Vojenského spravodajstva voči novým partnerom v NATO, ale tiež pre vlastnú ochranu národnej bezpečnosti sa rozširuje význam pojmu spoľahlivosť“. Mýli sa. Ak by sa realizovala ním navrhovaná čistka v tajných službách, mohlo by dôjsť k ich paralyzácii, čím by bola ohrozená národná bezpečnosť a dôvera NATO k nášmu spravodajskému aparátu.
Poslanci, ktorí posunuli návrh o „spoľahlivosti“ do druhého čítania, si neuvedomili, že zákon by vylúčil z možnosti práce v tajných službách oveľa širší okruh príslušníkov ŠtB, ako bol definovaný v lustračnom zákone. V SIS, ako aj vo vojenských tajných službách dnes pracujú bývalí príslušníci ŠtB, ktorí navyše svojimi postojmi a výsledkami práce jasne deklarovali oddanosť demokratickému režimu. Nevraviac o tom, že tí, ktorí pôsobili proti tzv. vnútornému nepriateľovi (disidenti, cirkvi a pod.) alebo boli v priamom styku s riadiacimi pracovníkmi sovietskych KGB a GRU, už v našich tajných službách dávno nepôsobia. Prijatie Langošovho zákona by ochromilo najmä špecializované odborné útvary SIS a vojenských služieb, ktoré sa podieľajú na získavaní najcennejších poznatkov súvisiacich s národnou bezpečnosťou. V prípade SIS by napríklad muselo odísť okolo 10 percent jej dôstojníkov, čo by znamenalo pre výkonnosť niektorých jej ťažiskových útvarov katastrofu.
