Príbeh Žida, ktorý sa narodil v Poľsku, smrť mu bola neskutočne nablízku, minula ho vždy náhodou, zázrakom.
Predobrazom tejto postavy bol poľský Žid Oswald Rufajzen. Autorka Ľudmila Ulická sa s ním osobne poznala. Rufajzen, podobne ako postava románu Daniel, pôsobil na gestape ako tlmočník a vďaka tomu sa mu podarilo zachrániť pred istou smrťou napríklad aj niekoľko sto Židov tým, že im pomohol ujsť z geta v bieloruskom meste Mir (v románe je to mesto Emsk). Ako mladý bol sionistom, neskôr sa nechal pokrstiť, stal sa katolíckym mníchom a potom ako katolícky duchovný pôsobil v Izraeli. Najneuveriteľnejšia ekuména, akú si len môžeme predstaviť. Ten príbeh sám osebe pôsobí ako literárny výmysel, možno až trochu pritiahnutý za vlasy. Snáď aj preto si autorka románu Daniel Stein, tlmočník (v slovenčine vyšiel v roku 2009 vo vydavateľstve Slovart v preklade Jána Štrassera) zvolila formu listov, záznamov, dokumentov, denníkov, spomienok. Postavy, ktoré román zaľudňujú, prešli neuveriteľným 20. storočím so všetkým, čo k nemu patrilo, a podľa toho - kdesi na priesečníku dejín, vierovyznaní, vnútorných i vonkajších konfliktov - sa skladajú ich osudy. Prichádzajú do kontaktu s otcom Danielom, pričom on sám ako keby bol tým priesečníkom, v ktorom sa stretávajú rôzne náboženstvá, vierovyznania, rôzne praktikovanie viery aj rôzne vzbury proti vlastnej denominácii. Brat Daniel sa stretáva s nepochopením i s pochopením, s obdivom, zavrhovaním, oddanosťou aj nenávisťou. Jeho život je práca a jeho práca je meditácia a modlitba. Konfrontuje sa s fanatizmom i s otvorenosťou, zažíva obdiv i konflikty s cirkevnou hierarchiou - všetko ako „chlieb náš každodenný". Daniel je čosi ako uzol konfliktov, ale kto sa v takom uzlíku skutočne nenachádza - aspoň niekedy?
