Akokoľvek ľudia hromžia na uplynulé dvadsaťročie a jeho neduhy - pokles dôvery v spoločenské inštitúcie a politikov, korupcia, nevyriešené škandály a nepotrestaní vinníci, malé šance domôcť sa spravodlivosti, rozmáhajúci sa cynizmus, nezreformované školstvo, konzumerizmus, bludné kruhy rómskych osudov a zúfalstvo ich nerómskych susedov, a takto by sa dalo pokračovať - s odstupom času vyjde najavo, že napriek frustráciám a fackám slušnosti to bolo jedinečné obdobie.
Okrem iného aj preto, že pád komunizmu sa odohral za mimoriadne priaznivých zahraničnopolitických okolností. Rusko, ktoré spolu s Nemeckom tradične spolurozhodovali o osudoch malých národov v našom priestore, bolo dočasne oslabené. Kľúčové medzinárodné inštitúcie, najmä Európska únia a tiež Severoatlantická aliancia, sa ukázali byť schopné prijať nových členov.
Tým sa nielen zaplnilo mocensko-bezpečnostné vákuum, ktoré priniesol koniec studenej vojny, ale nové členské štáty si zvolili aj zásadnú podobu režimu, v akom chcú žiť - západnú liberálnu demokraciu. Zdalo sa, že Západ ako typ spoločenského usporiadania dominuje.
Dnes sa však mnohé okolnosti zmenili. Západná liberálna demokracia má konkurentov, autoritársky kapitalizmus i militantný islamský fundamentalizmus. Svet čelí vážnym globálnym hrozbám, nekontrolovaný prístup k nukleárnym zbraniam nie je papierovým strašiakom, teroristi nie sú iba vo filmoch, klimatické zmeny nie sú výmyslom.
