erní Japonci západným životným štýlom, novoročné sviatky znamenajú pestovanie hlbokých tradícií.
Všetci členovia rodiny sa stretnú doma, navštívia spolu najbližší chrám, niektorí si počas sviatočných dní obliekajú kimono. Pojedajú ryžové koláčiky, priateľom a známym posielajú novoročné pozdravy, deťom dávajú dospelí „otoshidama“ – teda peniaze v obálke. Na novoročné sviatky v Japonsku mám veľa pekných spomienok. Mal som rád ten pokoj a teplo domova v kruhu najbližších. Mladí ľudia dnes často odchádzajú za netradičnými dobrodružstvami a novoročné sviatky trávia v horúcej cudzine. Populárnou destináciou pre Japoncov je Havaj. Mne, tráviacemu novoročné dni v cudzine, mysliac pritom na japonskú rodinu a domov, je táto potreba unikať vzdialená.
A je tu ešte jedna tradícia. Prvého januára veľmi skoro ráno pozorujú mnohí Japonci prvý východ slnka. Vidieť vychádzať slnko na brehu oceánu, ale zvlášť na hore Fuji, sa považuje za úchvatný a šťastie prinášajúci zážitok. Súvisí to, pochopiteľne, aj so šintoizmom, pôvodným japonským náboženstvom, podľa ktorého je v prírode mnoho bohov.
Hora Fuji, najvyššia hora Japonska (3776 m), sa nachádza asi 100 kilometrov západne od Tokia. Je to jeden z najspirituálnejších symbolov Japonska. Aj preto nechýba v správach v prvý deň roka informácia, ako to v tento deň vyzerá na hore Fuji. Na prvom januárovom liste kalendára je väčšinou práve hora Fuji. Hovorí sa tiež, že keď sa vám v druhú januárovú noc sníva o hore Fuji, znamená to veľké šťastie. A keď je vo sne hora sfarbená slnkom dočervena, znamená to obrovské šťastie. Červená hora Fuji je považovaná za talizman obrovskej sily, preto sa mnohí fotografi pokúšajú zvečniť Fuji práve v červenom slnečnom svite.
