Zákon o Súdnej rade nadobudol účinnosť deň po tom, ako prezident Schuster oznámil, že ho nepodpíše. Zákon je zrelý na konanie pred Ústavným súdom hlavne z dôvodu pôsobenia tzv. štvorročných sudcov, a tak možno iba zopakovať, že pravotiaci sa ľudia by si mali všímať, či ich spor rozhoduje takýto sudca. Ak áno, ale pojednávanie nevytyčuje, môžu sa domáhať na Ústavnom súde, resp. v Štrasburgu rozhodnutia o porušení ich práv v dôsledku prieťahov. Ak ich takýto sudca súdi ďalej, môžu sa zasa domáhať rozhodnutia o porušení práva na zákonného sudcu. V oboch prípadoch aj s požiadavkou náhrady nemajetkovej ujmy od štátu.
Nepodpísaním zákona prezident uplatnil svoje ústavné právo, ktoré má od 1. júla minulého roka. Nie je to však po prvý raz, čo Rudolf Schuster zákon nepodpísal, po prvý raz tak urobil „iba“ v súlade s ústavou. Prvým nepodpísaným zákonom je zákon o poplatkoch za znečisťovanie ovzdušia, schválený pred rokom. Hoci v tom čase takúto právomoc prezident ešte nemal. Naopak, Ústavný súd už v roku 1994 rozhodol, že v prípade opätovného schválenia zákona parlamentom má prezident „ústavnú povinnosť zákon podpísať“. Napriek tomuto rozhodnutiu Ústavného súdu Rudolf Schuster zákon svojvoľne nepodpísal a s rozhodnutím súdu začal verejne polemizovať.
