Ktovie, čo si pomyslel seriózny pán farár Schweitzer, keď jeho syn na gymnáziu v Münsteri neraz dostával do triednej knihy zápis: Albert sa počas vyučovania smeje.
Nositeľa Nobelovej ceny za mier Alberta Schweitzera (1875 - 1965) si v tomto roku vzdelaná Európa pripomenie výročiami spolu s duchovne spriazneným Johannom Sebastianom Bachom (1685 - 1750). K dvojici hostí z iného sveta napojených na kozmickú inteligenciu sa pridáva u severných susedov tretí „anjel", hudobník Fryderyk Chopin, svojou dvestoročnicou narodenia pod heslom Chopinovo Poľsko.
Výročia sú dnes vzácnou príležitosťou pre frázy a v konečnom dôsledku pre biznis, pretože sa takmer nikdy nezohľadnia duchovné dimenzie človekovej kultúry a prepasie sa nutnosť akútnej sebareflexie. Globálna kríza je dôkazom, že deštrukcia etických a humanistických základov kultúry nevedie k slobode, ale do svojvôle a bezuzdnosti, k pacifikácii konzumom jednej časti populácie, kým jej druhá, väčšia časť žije v chudobe a strachu. Neviditeľná, tajomná, nekontrolovaná železná ruka trhu sa stala rukou zlodejskou, vlastne zločineckou.
Platidlo sa stalo ideológiou a náboženstvom, zisk kritériom etiky. Kde je tu Schweitzerova etika úcty k životu? Humanistický mysliteľ a praktik, organista, lekár, ekológ myslenia Albert by sa možno zasmial na starom boľševickom vtipe o sovietskom biológovi Mičurinovi, ktorý vraj skrížil hada s ježom a vytvoril tak ostnatý drôt. Menej by mu bolo do popuku, keby čítal analýzy niektorých múdrych súčasníkov, ktorí pochopili, že kým problémom východného komunizmu bolo pokrytectvo, problémom západnej demokracie a kapitalizmu je cynizmus. Po zbúraní Berlínskeho múru či naším strihaním ostnatého drôtu na hranici s Rakúskom došlo nielen k reintegrácii Európy, ale aj k integrácii pokrytectva a cynizmu. Toto je to skutočné a hrozné skríženie hada s ježom, lebo vzniknuvší drôt je všadeprítomný, neviditeľný a neprestrihnuteľný. Tak sme sa ocitli v období postdemokratickom, s črtami mafiánskeho neofeudalizmu.
