Sotva prešiel prvý týždeň roka 2010, máme tu za hrsť neošúchaného jazykového humoru. Putujúc ulicami Starého Mesta v Bratislave na Silvestra podvečer, sme s kamarátmi skonštatovali, že kým cudzinci nazývajú naše hlavné mesto hybridnými menami Pártyslava (alebo Partyslava, ak použijeme pravopis anglického slova „party", ktoré je už medzinárodné) či Gratislava (škoda, že sa v tomto prípade neutvoril domáci ekvivalent, teda Grátislava, keďže slovo „grátis" je v slovenčine s dĺžňom), my domáci by sme ho mali prekrstiť na Drahoslavu.
Zaplatiť za trikrát dve deci vareného vína a dve kokakoly 26 eur v jednej z krčiem je naozaj drahá oslava. Ako som sa dočítala v novinách, je to preto, lebo mesto chce získať lukratívnejšiu turistickú klientelu, než sú zahraniční mládenci, ktorí sa sem chodia ožierať za lacné peniaze. Domácim by teda malo mesto prichystať silvestrovský ohňostroj v Ivanke alebo v Lozorne.
Na Nový rok prišiel na pretras prezidentov prejav a jeho najvtipnejšia časť, keď pasáž, v ktorej hovoril o naháňaní sa za hmotnými statkami, o behaní po obchodoch, a o tom, že vzájomným rozhovorom a deťom venujeme iba „niekoľko minút", uzavrel rečníckou otázkou: „Čudujete sa?" A vzápätí si na ňu odpovedal: „Aj ja sa čudujem."
