Kedysi sa mi často sníval sen. Mal rôzne variácie, ale vždy som sa mala starať o nejaké zvieratko, niekedy dokonca o dieťa. Starostlivosť som zanedbala a zvieratko, či dokonca dieťa, zomrelo. Zomreli obyčajne hladom či smädom, ako dôsledok môjho zlého zaobchádzania. Keď som bola sama dieťa, mali sme naozaj rôzne zvieratká, a je pravda, že moja starostlivosť o ne časom upadala.
Mali sme andulky, ktorým som čoraz zriedkavejšie čistila klietku, a pamätám sa, že niekedy som im celý deň nedala zrno, takže na druhý deň hltavo zobali. Mali sme škrečky a morské prasiatka. Čím som bola staršia, tým viac som mala iné záujmy a rodičia ma na naše zvieratká museli čoraz viac upozorňovať. Obdobie zvieratiek sa skončilo, keď sme si kúpili prvého psíka, ktorý našu potrebu starať sa o malého tvorčeka celkom nasýtil. Ako to pri mnohých snoch býva, aj tento bol akousi hyperbolou tejto pôvodnej skutočnosti.
Dnes v noci sa mi po dlhom čase sníval tento sen. Bola som v niekdajšej detskej izbe, v ktorej boli dve klietky s vtáčikmi. V jednej bolo niekoľko anduliek, v druhej niekoľko kanárikov a jedna zebrička. Prekvapilo ma, že sú tam ešte stále, po toľkých rokoch, a zároveň som sa vyľakala, veď keď ani neviem, že sú tam, vôbec sa o ne nestarám. Vtáčiky naozaj vyzerali slabé, choré, boli celkom vychudnuté a mali našušorené pierka.
Toto je, mimochodom, častou prísadou týchto snov. Sú to vždy malé zvieratká, nikdy nie pes ani mačka, a často ich celkom zreteľne vidím, ako umierajú, chradnú, trápia sa, mojou vinou. Vnímam ich v tých snoch so zmesou ľútosti a výčitiek svedomia, ale zároveň hnusu, štítim sa ich, v podstate sa ich chcem zbaviť. Podobne aj teraz vidím vychudnuté chradnúce vtáčiky, a viem, že musím rýchlo konať, rýchlo ich aspoň nakŕmiť, na vyčistenie klietok treba viac času, ale v tej chvíli viem, že ide o každú minútu, že vtáčikom už ide naozaj o život. Prinesiem im zrno a vodu a vidím ich hltavo zobať.
