Všetko je dnes rýchlejšie. Nečudo že sme, celkom symbolicky, vstúpili do druhej dekády tohto storočia už na Vianoce, niekoľko dní predtým, ako búchalo šampanské a rozjarený ľud sa vytešoval búchaním a iskrením ohňostrojov.
Napriek tradičnému načasovaniu osláv, skutočným momentom nášho vstupu do neistej budúcnosti bola generáciami nevídaná vianočná povodeň na Hrone. Po tom, čo vlna arktických mrazov premenila pôdu na nepriepustnú skalu, zasiahla strednú Európu vlna tepla a dažďov. Nad povodím horného a stredného Hrona od 21. do 27. decembra 2009 spadlo 90 až 120 milimetrov zrážok. O približne polovicu menej ako v októbri 1974, keď zasiahla Banskú Bystricu a povodie Hrona povodeň označovaná ako „historická", keď padlo 147 až 187 milimetrov zrážok. Ale dosť na to, aby spolu s topiacim sa snehom urobili z údolia Hrona od Zvolena po Novú Baňu dlhé jazero a vystrašili tisícky ľudí.
Svet veľkých výkyvov
Čo nám povedala táto povodeň? Viacero dôležitých vecí.
Výrečne naznačila, že varovania klimatológov sú nepríjemné, ale môžu byť veľmi reálne. To čo sa stalo, presne zapadá do sveta, na nástup ktorého klimatológovia upozorňujú. Sveta veľkých výkyvov počasia, v ktorom budú bežné dlhé horúčavy, jarné a letné suchá a nielen letné, ale aj zimné „storočné" povodne.
Vianočná povodeň pritom nebola spôsobená zďaleka takými veľkými dažďami, aké nás čakajú v teplejšom svete zajtrajška. Na Morave už v júli 1997 spadlo za menej ako polovicu času dva až trikrát viac zrážok ako tých, ktoré v roku 1974 spôsobili povodeň na Hrone. V južných Čechách spadlo počas povodne v roku 2002 za sedem dní trikrát viac zrážok ako na Hrone cez Vianoce.
