Podobnosť spôsobov premiéra Roberta Fica so spôsobmi premiéra Vladimíra Mečiara si už všimli mnohí, a preto nie sú prekvapením. Akurát, že premiér Fico rád používa ako politický štít aj prezidenta, o čom Mečiar iba sníval. Kým sa tzv. obmedzeným prezidentom nestal.
Reči o tom, že „nikdy nebol ohrozený demokratický systém tak, ako teraz", nemožno označiť z vecného hľadiska inak, ako skupinové šírenie poplašnej správy prezidentom Ivanom Gašparovičom, predsedom parlamentu Pavlom Paškom a premiérom Robertom Ficom. Z hľadiska ľudského zase ako fúkanie si „bobenka", keďže premiér bol prinútený autodopravcom ustúpiť.
Z hľadiska politického však možno „spoločné vyhlásenie troch najvyšších ústavných činiteľov SR" - ako to oficiálne oznámil Úrad vlády - považovať za neoficiálny začiatok volebnej kampane strany Smer. Na najvyššej úrovni - predsedu a podpredsedu strany a akoby, ale predsa len dôležitého člena. Premiér síce zatrúbil do útoku už predložením návrhu zákona o preukazovaní pôvodu majetku, to je však iba jeho osobný príspevok do kampane.
Čo triumvirát nevedel
Je už typické, že hlavní reprezentanti krajiny veľa hovoria, ale málo povedia. Obvinenie médií a opozície z toho, že „priamo, otvorene podporili nezákonné aktivity ľudí, ktorí protestovali proti rozhodnutiam, čo sa týkali zavedenia elektronického mýta", znie hrôzostrašne.
Triumvirát len akosi nevedel povedať, v čom konkrétne boli aktivity autodopravcov nezákonné a či na nich podali trestné oznámenia tak, ako sa v demokratickej krajine sluší a patrí. Aj preto, aby demokracia nebola v ohrození. Je to o to viac čudné, že väčšina - dvaja z troch - sa označuje za odborníkov na trestné právo. A tak, a to je pozoruhodné, najbližšie k veci bol tristný Paškov príbeh o lese, benzíne a zápalkách, čo o spoločnom vyhlásení veľa vypovedá a ešte viac naznačuje.
Štrajk to nebol, keďže nešlo o dohovorené hromadné prerušenie práce zamestnancami, ako znie jeho najjednoduchšia definícia. Využitie ústavného práva na odpor tiež nie, ani zhromažďovacieho práva. Prísne vzaté, kamióny v hlavnom meste zastavili na pokyn polície, nie svojvoľne. Faktom je, že premiér ani nedokáže pochopiť, čo sa stalo, pretože takému občianskemu protestu - a celoslovenskému - čelil zoči-voči prvý raz.
V čom bola teda akcia ľudí - autodopravcov nezákonná, naozaj nevedno. Nezaškodí však pripomenúť, že premiér ju za takú označil až potom, keď kamionisti z mesta odišli. Kým tam boli, hovoril iba o tom, že podmienkou na rokovanie s ním je, aby ukončili „aktivity, ktoré znepríjemňujú život verejnosti". Medzi nepríjemným a nezákonným je pritom nepochybne taký veľký rozdiel, že premiér je povinný si ho všimnúť, aj keby nechcel. Odhliadnuc od toho, že to je Robert Fico, ktorý požiadavky „nezákonne" protestujúcich plní, a nie médiá či opozícia.
