Pred rokom ho nikto nepoznal a keď bol vybraný za premiéra úradníckej vlády, pýtala sa väčšina Čechov - kto to je? Šéf štatistického úradu Jan Fischer bol za predsedu dočasnej vlády, o ktorej sa predpokladalo, že bude vládnuť len cez leto, vybraný nie pre svoje politické kvality, ale skôr preto, že sa zdalo, že nijaké nemá.
Fischer skutočne v ničom príliš nevynikal, obliekal sa strašne, rozprával nudne a predstavoval pravý protipól príťažlivého muža i politika. Navyše mal aj „nedostatok" v podobe členstva v komunistickej strane v osemdesiatych rokoch, čo sa v Česku predsa len berie vážnejšie než u vás na Slovensku.
Všetko je inak
Fischer, bývajúci v typickom panelákovom pražskom byte, nemal nijaké politické ambície ani zázemie, jeho jediným snom sa zdalo nejaké teplé miestečko medzi európskymi štatistikmi. Po pol roku je však všetko inak, ako si predstavovali tí, ktorí si Fischera vybrali.
Lajdácky vyvolané predčasné voľby zrušil ústavný súd a druhý pokus o ich uskutočnenie šéf sociálnych demokratov Jiří Paroubek, ktorý si zrátal, že by ich nemusel vyhrať. Z letnej vlády sa náhle stala vláda na všetky štyri ročné obdobia a z Jana Fischera postupom času česká politická hviezda prvej veľkosti.
Tí, ktorí Jana Fischera vyberali, stavili na to, že niekto, kto sa ani v najmenšom nepodobá súčasným českým politikom, nemôže pritiahnuť voličov ani urobiť politickú kariéru. V Česku, na smrť unavenom už štyri roky trvajúcim nevyberaným súbojom medzi sociálnymi a občianskymi demokratmi, je však atraktívne čokoľvek, čo sa súčasnej českej politike nepodobá.
Úradníka Jana Fischera si vďaka tomu Česi zamilovali. Až natoľko, že v prieskumoch dôveryhodnosti suverénne preskočil prezidenta Václava Klausa, čo je v českých pomeroch, kde sa prezident teší takmer vážnosti monarchu, niečo úplne neobvyklé.
