Nemeckí kresťanskí demokrati to so svojím kresťanstvom zle vymyslené nemali. Ako to vedenie strany pred časom vysvetlilo, strana nechce byť predĺženou rukou žiadnej cirkvi, ale vo svojom snažení chce vychádzať z kresťanského obrazu človeka. To je šalamúnske riešenie, ktoré malo potešiť kresťanskú voličskú klientelu a tú nekresťanskú nepohnevať.
A mnohí s ním aj spokojní boli, len zvedaví katolíci si položili otázku: ak CDU vychádza z toho istého obrazu človeka ako cirkev, ako je možné, že politikum oboch subjektov je v toľkých bodoch diametrálne odlišné? Koľko kresťanských obrazov to máme, že sa nevedia stretnúť? Katolícka cirkev vychádza z predpokladu, že je len jeden a stranu postavila pred voľbu, buď mu budete verní, alebo zvážite primeranosť svojho C v názve.
Pomoc u konkurencie
Takáto výzva neprichádza prvýkrát, no v posledných týždňoch nabrala na intenzite. CDU teraz začína pred katolíkmi obhajovať svoje C. Jedným z ich argumentov je, že ich C predstavuje kresťanské, teda majú k tomu čo povedať aj evanjelici. Faktom je, že od éry Merkelovej CDU ráznejšie prízvukuje, ako jej záleží na spolupráci s oboma veľkými cirkvami, s evanjelickou i katolíckou. Časy, keď Kohl svoju stranu ťahal hlavne ku katolíkom, sú preč, a CDU z toho i profitovala, pretože evanjelická cirkev, hoc bola i ona neraz kritikom CDU, debatu o céčku neotvárala.
Katolíci si naproti tomu na ňu trúfli a najnovšie ju vniesli i do vnútorných štruktúr strany. V strane vznikol pracovný klub katolíckych politikov ako doplnok k už existujúcemu evanjelickému klubu. Čo sa malo dopĺňať, sa odrazu háda a strana čelí konfesionálnemu sporu, v ktorom sa má vyriešiť, či je viac katolícka, alebo evanjelická, a teda aj inak kresťanská.
