Na Tri krále o krok dále, hovorievala po prvej dekáde januára moja moravská babička. Škoda, že už je dávno na onom svete, pobavila by sa o tomto čase v tento rok veľmi srdečne.
Všetci dobre viete, o čo ide. Vďaka výdatne pobabranému zavedeniu cestného mýta sa naštvali tí, ktorí na to najväčšmi doplatili - vodiči kamiónov a nákladných áut. Nesprávne som použil nežné slovko „pobabrané" (pobabrané môže byť akurát dieťatko od kašičky), táto „akcia" bola ministerstvom dopravy a ním „vyberanej" firmy výdatne pohnojená.
Temné sprisahania
Nielenže domáci i zahraniční vodiči pretrpeli v totálne nedôstojných podmienkach desiatky hodín na hraniciach, ale keď sa konečne dostali na vytúžené Slovensko, tak zistili, že na mnohých úsekoch zaplatili i za trasy a kilometre, ktoré vôbec neprejazdili. Čiže: boli nielen zdržovaní, potupení a šikanovaní, ale aj okrádaní. A tak sa rozhodli, že budú protestovať. Čo je úplne normálne. Keby vám v obchode naúčtovali za tovar, ktorý ste vôbec nedostali, protestovali by ste tiež. Keď však „verbálne" protesty nepomohli, rozhodli sa okrádaní vodiči kamiónov zablokovať niektoré časti prístupových ciest na okraji Bratislavy a ďalších miest. Keď nestačili argumenty, zvolili činy. Ich protest tak nabral na sile, ba vyvolal oprávnenú solidaritu sympatizujúcich občanov.
To sa už vládnej moci vôbec nepáčilo. Dokonca poslala na „nedisciplinovaných" vodičov políciu. Tvrdiac, že ich štrajk je nelegálny, čo tvrdila každá ponovembrová vláda, lebo ani jedna nebola schopná presadiť normálny a demokratický zákon o štrajku.
Prednovembrové vlády komunistické sa s čímsi podobným vôbec nezapodievali - právo na štrajk mohli mať iba zamestnanci na prehnitom kapitalistickom Západe. A právo na takú formu protestu, akú zvolili slovenskí dopravcovia na demokratickom Slovensku proti okrádaniu, to bolo pre túto vládu neslýchané - a hneď aj vytiahla fúru argumentov proti. Dopravcovia odpovedali iba jedinou fúrou - hnoja vykydnutého pred Úradom vlády Slovenskej republiky.
Namiesto aby vláda ocenila, že jeden z protestujúcich ju takto neagresívne, ba výsostne mierumilovne upozornil na bezostyšné zlodejstvo, nahnevala sa za boží dar pred svojou bránou a osočila okrádaných, že sú nástrojom v rukách pomstychtivej politickej opozície. Z tohto argumentu už opäť vytŕčali diabolské rožky komunistickej praxe. Podľa nej aj sviečkovú demonštráciu na jeseň 1988 v Bratislave zosnovali - slovom i písmom dvaja - katolícki disidenti; Palachov týždeň v januári 1989 v Prahe „zapredanci a skrachovanci" z Charty 77; jedni aj druhí podporovaní a financovaní prehnitým Západom. Nemožno sa tomu čudovať, podľa vlády, v ktorej sedí väčšina bývalých komunistov, triedni a ideologickí nepriatelia vo dne v noci kujú temné sprisahania.
