stve postupne od roku 1990, naplno odštartovala v roku 2002.
Z mojich detských čias si pamätám na veľmi prísne vyučovanie, v škole sme bývali dlho do večera, po celý čas v knihách. Učitelia nás vystavovali tlaku konkurencie s ostatnými spolužiakmi. Ako roboty sme sa museli naučiť naspamäť mnoho vecí, aby sme vôbec zložili skúšku. Tento starý systém výučby vyvrhol z kruhu každého, kto nebol schopný držať krok s ostatnými.
Nový systém jutori kjóiku mal za úlohu znížiť počet hodín, ktoré deti strávia v škole, ako aj zľaviť z nárokov a zmenšiť rozsah učiva pre deti do 15 rokov. To je dôvod, prečo majú dnes deti tenšie učebnice a nechodia už do školy aj v sobotu. Obsah učiva je zjednodušený, takže každý všetkému porozumie. Učitelia už nehodnotia žiakov na základe porovnávania, čiže prestali zostavovať a zverejňovať rebríček od najlepšieho po najhoršieho žiaka. Berú viac do úvahy úsilie a pracovitosť študenta než jeho výsledky.
Oh, znie to úžasne! Áno, novú vzdelávaciu politiku v Japonsku mnohí uvítali, pretože deti zrazu mohli tráviť viac času s rodinou, mohli viac oddychovať a venovať sa kreatívnej zábave. Ale po niekoľkých rokoch sa začali prejavovať aj jej vedľajšie účinky.
Organizácia pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD) organizuje vo vyše šesťdesiatich krajinách sveta medzinárodný výskum s názvom PISA (Programme for International Student Assessment) s cieľom zistiť, ako sú mladí ľudia pripravení na život. Autori výskumu pracujú so vzorkou 15-ročných. Výsledky ukázali, že niektoré schopnosti japonských žiakov sa za roky pôsobenia novej vzdelávacej politiky výrazne zhoršili. A skutočnosť sa ukazuje ešte oveľa závažnejšia než výsledky PISA.
Mnohí experti na vzdelávanie upozorňujú, že sa stále zvyšuje počet študentov, ktorým chýbajú najzákladnejšie znalosti a schopnosti, ako sú povedzme v takej matematike ovládanie násobilky či delenia. Ale vedľajšie účinky menej prísneho vzdelávania sa už prejavujú aj inde. Študenti odchovaní v systéme jutori kjóiku sa práve teraz začleňujú do pracovného a spoločenského života.
Hovoríme im jutori generácia, sú to naozaj iní ľudia. Nie sú zvyknutí na neľútostnú konkurenciu, takže ak im napríklad šéf v práci nariadi zlepšiť výkon, bez okolkov odpovedia, že už urobili všetko, čo bolo v ich silách. Keď dá šéf človeku jutori generácie úlohu, taký zamestnanec ľahko odpovie: „Prepáčte, tá úloha mi nesedí,“ a odíde z firmy. Kedysi neslýchané sa dnes v Japonsku deje a vznikajú obavy, že ak prevážia takéto postoje ľudí, japonské ekonomické aktivity nemajú budúcnosť. Vláda rozhodla skoncovať s menej prísnym vzdelávaním. Japonské deti teda budú mať opäť hrubšie učebnice a v škole strávia viac času.
Mne sa to javí tak, že na Slovensku funguje jutori kjóiku. Deti majú málo domácich úloh, veľa prázdnin, rodičia nie sú na deti prísni. Nedá sa jednoznačne povedať, že je to zlé, veď v rebríčku PISA sa na popredných miestach nachádza napríklad Fínsko, a tam tiež funguje jutori kjóiku.
Mňa však prekvapuje iná vec. Zatiaľ čo v Japonsku sa vedie diskusia o tom, či majú mať deti hrubšie, alebo tenšie učebnice, slovenské deti vraj na niektoré predmety už takmer pol roka nemajú žiadne.