Začiatkom roku, krátko po Troch kráľoch, som opäť začal čítať Spev trojkráľový od českého básnika Vladimíra Holana. Písal ho v čase krízy hospodárskej a politickej, na prelome rokov l938/39. Kríza, v ktorej my teraz žijeme, je hlavne hospodárska, veľa ľudí je bez práce. Ale v tridsiatych rokoch minulého storočia sa hospodárska kríza menila na politickú a potom na vojnu.
Dúfam, že takýto vývoj nás nečaká. Hoci aj teraz už vo viacerých krajinách vidno ľudí pochodovať. Hitler krízu riešil tak, že nezamestnaných mužov obliekol do uniforiem a dal im zbrane a ideológiu, že krízu možno riešiť za hranicami. Aj sa stalo. Bankári našli peniaze, priemyselníci zbrane. Keď je myšlienka, peniaze sa nájdu. Chlapi pochodovali a spievali. Holan o tom píše tak, ako sa píše v básni, ale všetky obavy a strach z vojny tu sú. Vo svojom zúfalstve na záver akoby dúfal, že v ťažkej chvíli aj k nám prídu traja králi, vlastne traja Mágovia od východu. Tých mágov nakoniec prišlo viac (vojna sa skončila) a priniesli nám nové zúfalstvá, Holanovi tiež.
Iľja Iľf, jeden z dvojice ruských spisovateľov tých čias (Iľf - Petrov: Dvanásť stoličiek, Zlaté teľa) vo svojich Zápisníkoch z tridsiatych rokov ešte o kríze a vojne nepíše, ale našiel som tam vetu, ktorá sa neskôr mala stať významnou: „Obozretný a nezrozumiteľný právnický jazyk". Iľf zomrel prv, než by sa s ním mohol dostať do bližšieho styku. Ale záhadný a nezrozumiteľný jazyk zákonov mal neskôr vymiesť veľkú časť Rusov a iných sovietskych národov zo sveta.
