Po škandáloch so sociálnymi podnikmi si predseda vlády pred voľbami zrejme nedovolí s témou sociálneho štátu narábať tak hrdinsky, ako to robil ešte donedávna. Pri množiacich sa škandalóznych kauzách jeho vlády bude dúfať, že kľúčom k jeho úspechu bude stupňovanie démonizovania a kriminalizovania opozície a maďarská karta, ktorú si vládna moc otestovala aj v prezidentských voľbách.
Oproti predošlému obdobiu sociálny štát za Roberta Fica namiesto progresu preukázateľne zaznamenáva klesajúce hodnoty a celkový regres. Situácia okolo sociálnych podnikov je skôr škandalózna než oprávňujúca nazývať štát sociálnym. Celkovo je situácia omnoho vážnejšia, než keby pri doterajšej premiérovej rétorike o sociálnom štáte šlo len o účelový populizmus a politický marketing.
Nebezpečné odsúvanie
To vážnejšie spočíva v tom, že Ficov model sociálneho štátu je systémovo nespravodlivý a nesolidárny a popri tom v dostatočnej miere nerieši nové sociálne riziká. Znenie zákonov o rodičovských príspevkoch, o milionárskej dani, ktorá paradoxne viac zaťažuje tých, čo nezarábajú milióny, a o vianočných príspevkoch (deliace čiary podľa príjmu sú nespravodlivé, vytvárajú nerovnosť a systém fungovania je v niektorých situáciách diskriminujúci) sú príkladmi toho, že súčasný model sociálneho štátu je nespravodlivý v troch základných rovinách, v ktorých vytvára nové nerovnosti: medzi generáciami, medzi sociálnymi vrstvami a vnútri sociálnych vrstiev.
Odsúvanie problému hrozivo sa zvyšujúcej nezamestnanosti a zvyšujúceho sa počtu ľudí, ktorí prepadajú do sociálnej siete, môže vyústiť do ťažko zvládnuteľných napätí, ba až konfliktov. Vysoká nezamestnanosť a riziko chudoby tých, čo pracujú za nízku mzdu, zvyšuje ďalšie dve riziká: riziko chudoby detí a riziko chudoby starších ľudí.
Aj prieskum Štatistického úradu potvrdzuje, že z hľadiska vekových skupín sú chudobou najviac ohrozené deti. Zvyšujúca sa miera nezamestnanosti absolventov vysokých škôl je novým rizikom, ktorého neriešenie môže znamenať o niekoľko rokov vážne dôsledky.
