Dedko nechce byť premiérom

Mečiarova „ľudová strana“ sa ocitla v hlbokej medzinárodnej izolácii, a preto je pre každého jej prípadného spojenca spolupráca s HZDS neprijateľným rizikom. Ak sa HZDS nazdáva, že list delegátov snemu prezidentovi Georgeovi Bushovi odstráni pochybnosti o prijateľnosti hnutia pre NATO a prelomí tak bariéru izolácie, hlboko sa mýli. Americká diplomacia dala už niekoľkokrát jasne najavo, čo si myslí o kombinácii účasti Vladimíra Mečiara vo vláde a ambície Slovenska dostať pozvánku do NATO na pražskom summite. Posolstvo americkému prezidentovi zo snemu HZDS je len prejavom kŕča, v ktorom ho drží sám Vladimír Mečiar. Predseda HZDS nepredstavil žiadnu ucelenú predstavu o svojom ďalšom pôsobení v politike. Na jednej strane hovorí, že hnutie bude vládnou stranou, no zároveň nedokáže jasne odpovedať na banálnu otázku, či chce byť premiérom. Namiesto odpovede áno/nie sa vyhovára na to, že chce byť „dobrým dedkom“. Keby rovnako odpovedal na takto položenú otázku v rámci psychologického testu, posudok by bol pravdepodobne mizerný. Mečiar neschopnosťou jasne deklarovať, že chce byť po voľbách predsedom vlády, vysiela svojim voličom negatívny signál. Ich líder už totiž nemá takú chuť vládnuť ako v minulosti, a preto možno oprávnene pochybovať o skutočných pohnútkach jeho ďalšieho zotrvávania v politike. Ak politický vodca vie, že aj keď sa stane víťazom volieb, nikto ho nebude akceptovať ako premiéra, koniec jeho politickej kariéry je neodvratný. A podľa toho sa bude správať aj politická štruktúra, ktorú vedie.