atických voličov, koncentrujú sa najmä v programovo nejasne definovaných vodcovských stranách typu HZDS a Smer. Táto informácia pre SDA neveští svetlú budúcnosť - tá sa skôr nachádza v ťarbavej politike SDSS, SOP a SDĽ. Určite by však bolo unikátom, ako naznačil politológ M. Vašečka, keby sociálne orientované a paternalistické Slovensko zostalo v najbližšom volebnom období bez koncepčne ľavicovej strany.
Mimoriadne silné postavenie nebudú mať ani vyhranene pravicové subjekty - koncentrácia politikov na racionálne riešenia a ucelené programy nemá u voličov šancu na úspech, a očakávať, že sa vo voľbách presadí silný neľavicový subjekt, je nereálne. Zrejme aj v ďalšom volebnom období bude Slovensko odsúdené na spoluprácu širšej koalície, než aká je zvykom v stabilizovaných krajinách. Kým sa však medzi politikmi a voličmi nepresadí racionálny dopyt a ponuka, inak to asi ani nemôže byť.
