Jana Lütken, obchodníčka s (okrem iného) emisnými kvótami Slovenskej republiky, sa minulý týždeň pri rokovaní s pracovníkmi Ministerstva životného prostredia SR vehementne bránila, aby ju zachytilo oko kamery reportéra televízie Markíza.
Spôsob obrany Jany Lütkenovej nápadne pripomínal situáciu, keď na súd privádzajú kriminálnika, ktorý si spútanými rukami zakrýva tvár.
Rokovania a nerokovania
Bežný divák sa musel dosť čudovať - veď čo by to šarmantnej obchodníčke s teplým vzduchom spravilo, keby sa do kamery usmiala a povedala tú zázračnú formulku, ktorú tak dokonale ovláda hovorkyňa MŽP: V tejto fáze rokovaní sa k veci nebudeme vyjadrovať... blablabla... Reč tela je vždy veľmi výrečná a správanie sa pani Lütkenovej, ktorá utekala pred reportérom, div si nohy nedolámala, hovorí o povahe predaja našich kvót CO2 viac než celé fascikle právnych analýz. A vystavuje vysvedčenie aj druhej strane, presne podľa hesla: povedz mi, s kým obchoduješ, a ja ti poviem, kto si.
Nohy Jany Lütkenovej napokon ostali celé, ako však na druhý deň vysvitlo, ich majiteľka pri tej naháňačke (vraj) utrpela vážny otras mozgu. Čo jej nijako nebránilo hneď na to (s vážnym otrasom mozgu) napísať či nadiktovať, no v každom prípade (s vážnym otrasom mozgu) podpísať list, v ktorom oznamuje, že bude musieť rezignovať na pozíciu členky správnej rady spoločnosti Interblue Group Europe.
Čiže rokovania/nerokovania o tom, čo bude ďalej s tou pofidérnou zmluvou tvrdo okrádajúcou občanov Slovenskej republiky a či nám pani Lütken láskavo doplatí aspoň tých 15 miliónov eur, opäť vyleteli hore komínom. Tak ako tie emisie, ktoré sme otrasenej obchodníčke predali, aby som použil zázračné slovíčko ministra Vážneho tak excelentne, že sme na nich podľa našej polície prerobili 66 miliónov eur.
