Kam by sa tak mal človek okrem dobre zastrčenej krčmy v tomto spoločenstve deprivantov a nevedkov uchýliť, držiac sa návodov psychiatrov a neurológov, keď už pomaly ani dobre zastrčená krčma nie je imúnna proti politickej deprivácii a nevedkovstvu?
Neznajkovia a nevedkovia
Premiér Fico, dávny docent trestného práva, evokujúci štátneho žalobcu Urválka v procesoch z päťdesiatych rokov, odhalil verejnosti finančné praktiky v súčasnosti opozičnej strany SDKÚ. Na ligotavú udičku „finančných praktík“ sa okamžite lapili neznajkovia a nevedkovia. Povedzme si s premiérskou boľševickou otvorenosťou, čo to tie finančné praktiky v podmienkach otvoreného ekonomického a právneho priestoru Európskej únie znamenajú. Znamenajú slobodu podnikania, zakladania firiem, majetkovú účasť vo firmách, platenie daní (keď vlastný štát blbne) v najvýhodnejšom daňovom prostredí. Nakoniec, čo si budeme hovoriť, aj prívrženci či straníci Smeru nie sú v tejto oblasti nielenže nevedomí, ale aj neaktívni. Z hľadiska práva, aj trestného, zrejme preto premiér pragmaticky ponecháva akciu na iných. Z hľadiska politického veľký krik o vyše dvoch desiatkach miliónov korún azda zahmlí stratené miliardy z mýta, emisií a sociálnych podnikov.
Ak však docent trestného práva radostne a vášnivo „odhaľuje“ uvedené aktivity, tešme sa. Verejne predsa potvrdzuje, že sme aktívnou súčasťou ekonomického a právneho priestoru Európskej únie a lepšiu propagandu nášho vývoja by neurobila ani jedna PR agentúra.
Úľak a čušanie
Nepochopiteľný bol úľak a čušanie SDKÚ, ktoré sa má čím hrdiť: spoluvytvorenie práve onoho priestoru, integrácia do EÚ, NATO, reformy a hospodársky rast. Podľa toho by sa mali dnes hrdiť svojimi reakciami a nedať sa ohlupovať hlasnou boľševickou rétorikou. Slabošské reakcie, skrývanie, vypínanie mobilov, uhýbanie, vyhováranie na slabú pamäť svedčia o absolútnom nepochopení vlastného konania, o možnosti iného masla na hlave a o zdecimovaní mozgových závitov (možno pre pokles preferencií). Vyľakať sa má právo zajac, ale nie politik, aj keď sa mu práve nedarí a možno práve vtedy, lebo preto najviac potrebuje zmysluplnú odvahu.
