Pezinský príklad je nasledovaniahodný nielen pre vytrvalosť a nezlomnosť, s akou občania mesta bojujú za svoj názor, ale najmä preto, že už celkom na začiatku neostali ľahostajní a nevšímaví k pripravovanému zásahu do svojho životného priestoru.
Existujú totiž aj také mestá, ktoré zásadne a na desaťročia pretvárajú svoju podobu bez toho, aby väčšina ich obyvateľov vedela o chystaných zmenách, čo je dôsledok absolútneho nezáujmu o udalosti, ktoré sa odohrávajú za dverami ich bytov.
Pred niekoľkými rokmi mestské zastupiteľstvo v Levoči odhlasovalo pomýlený projekt rekonštrukcie južnej časti Námestia Majstra Pavla, ktorý ráta s návratom k jeho podobe z druhej polovice 19. storočia pri zachovaní súčasného dopravného statusu v centre, čo bude viesť k likvidácii väčšiny trávnatých plôch, výrubu 14 líp na okraji parku a zhoršenou kvalitou vzduchu z dlhodobejšieho hľadiska aj k možným škodám na priečeliach historických budov.
Ostáva dúfať, že mesto nezíska pôžičku, o ktorú žiada z programu 4.1 Regenerácia sídiel ROP a novozvolené mestské zastupiteľstvo vychádzajúc i z podnetov občanov naberie odvahu vrátiť sa nanovo k celému projektu.
Aj na základe týchto faktov možno konštatovať, že správa miest celkom demokraticky zverená do rúk zvolených kandidátov môže byť skvelou, no zároveň aj strašnou skutočnosťou, a to v závislosti od ich vzdelania, skúseností, etického a estetického vybavenia, dispozícií riadiť komunálnu sféru a v neposlednom rade aj od politickej príslušnosti.
