Premiér Robert Fico ako politik zdvihol prst a ukázal na SDKÚ, ako financuje svoju stranu. To, že financovanie aktivít politických strán a politikov na Slovensku je dlhodobo problémové z hľadiska transparentnosti, ako aj dôveryhodnosti (čo platí aj pre SDKÚ), nie je novinka.
Viaceré dôležité systémové zmeny v tejto oblasti vstúpili do platnosti v roku 2005 - posilňovali transparentnosť financovania strán avšak nevytvorili kapacitu na lepšiu kontrolu financovania straníckych aktivít. SDKÚ, KDH a SMK nenašli politickú vôľu aj na toto. Na Slovensku tak nebola doteraz vytvorená inštitúcia známa napríklad z prostredia Veľkej Británie (Electoral Commission), ktorá by mala zákonom garantovanú nestrannosť a právomoc pozerať sa na financovanie straníckych aktivít.
Ani o krok ďalej
Ani vláda Roberta Fica danú agendu neposunula ďalej. Premiér počas svojho pontifikátu nepredložil verejnosti návrh systémovej zmeny pravidiel financovania politických strán a hnutí v tejto krajine a na jeho tlačových besedách a verejných vystúpeniach minulý a tento týždeň som ani raz nepočula jeho odporúčania smerujúce k posilneniu transparentnosti a dôveryhodnosti v tejto oblasti.
Preto je namieste otázka pre lídra tejto krajiny, prečo nevyužil svoj mandát, aby daný stav systémovo zmenil, kde zamrzla politická vôľa na potrebné zmeny.
Čísla nepustia
Jedna z možnosti je taká, že intelektuálne zázemie reprezentované jeho poradcami je také slabé, že mu to ani nenapadlo. Túto odpoveď nepovažujem za pravdepodobnú, keďže ide o verejne diskutovanú tému a riešenia sú dávno na stole, stačí vedieť čítať.
Druhá možnosť je taká, že mu tento stav vyhovuje. Ono totiž seriózne čísla nepustia. Ak by sme totiž mali na stole presné čísla o tom, čo reálne míňajú strany a hnutia na stranícke aktivity, koľko sa minie na parlamentné voľby všetkými relevantnými subjektmi, ako aj na prezidentské voľby, nemohol by premiér s neskutočnou ľahkosťou napríklad „porovnávať" ceny kampaní Radičovej a Gašparoviča.
