ní partneri.
Oznámenie Mikuláša Dzurindu, že nebude kandidovať v nadchádzajúcich voľbách, bolo nepochybne veľkou udalosťou. Nie však jedinou.
Keďže premiér „prestrelil" bude nútený používať iné prostriedky, ktorými dokáže verejnosť upútať až do volieb. Napokon, už sa tak aj stalo. Jeho slová, že má niekedy strach, aby ho nezastrelili, nie sú paranojou, ale pochopením reality - že hromy a blesky na Mikuláša Dzurindu už na voličov nezaberú.
Mimochodom, v normálnej spoločnosti by premiér ešte pred informovaním verejnosti oznámil podozrenia z prania špinavých peňazí príslušným orgánom a potom mlčal, aby nezasahoval do ich vyšetrovania.
Robert s Ficom alebo Robert Fico s mecenášmi
Rozhodnutie Mikuláša Dzurindu nekandidovať neznamená v politickej reči nič iné, ako priznanie si porážky. Preložené - hodenie uteráka do ringu. Nie je múdre ani prezieravé to neakceptovať. To si však už musí vybaviť buď Robert s Ficom, alebo mecenáši s Robertom Ficom. Je iné vyzúriť sa na podpredsedovi parlamentu a iné ohroziť či oslabiť dominantné postavenie po voľbách.
Útok na Milana Horta totiž nemá iný význam, ako ukázať voličom, kto je na Slovensku pánom aj v ohrození života. Vydávať pokyny k falšovaniu zákona predseda parlamentu Paška môže, podpredseda parlamentu Hort však slobodne povedať vlastný názor nemôže. Možno sa sporiť o to, ktorý z nich je pre spoločnosť nebezpečnejší, ale faktom je, že kým pokus o falšovanie zákona Pavlom Paškom bol preukázaný, to či Milan Hort klamal alebo nie, preukázané zatiaľ nebolo. Robert Fico a jeho družina to síce za také považujú, ale to neznamená, že aj také je.
Šírenie poplašnej správy
Kým prípadné odvolanie podpredsedu parlamentu je straníckou škriepkou, slová premiéra o tom, že SDKÚ ohrozuje demokratický politický systém sa ťažko dajú hodnotiť inak ako šírenie poplašnej správy. Ak sa teda majú brať vážne.
