Dodnes, keď píšem Dnes píše, zamrzlo v tejto zime v Nemecku štrnásť bezdomovcov. Privátne zemetrasenia každého z nich spôsobili ich smrť na ulici. Tisíce tých, ktorým sa šálka voňavej kávy života rozbila tak rýchlo, až nezostal čas zo zvyškov kávy pre budúcnosť čosi vyveštiť. Sú to tí, ktorí sa nespoliehajú na veštby, iba na prežitie, v čo dúfajú neviem, viem však, dúfajú, ako mi všetci ostatní dúfame.
Bezdomovci u nás sú tí, ktorí, rovnako ako viac ako desatina obyvateľov Haiti, stratili všetko. A mráz priťahuje.
Alžbeta, akosi i s Bratislavou príbuzná, bola ako dieťa z Uhorska odoslaná na hrad Wartburg, kde ju po vychovaní vydali za Ludwiga, ktorému porodila tri deti. Po tom, ako Ludwig zomrel v križiackej výprave cestou do Jeruzalema, zutekala z hradu, aby do konca jej mladého života pomáhala najpo〜trebnejším. Známa je legenda o ružovom zázraku, manžel ju pristihol, ako v koši zo zámku vynáša chlieb pre hladných, ale po odkrytí boli v košíku voňavé ruže. To bolo v stredoveku.
Dnes naša farnosť Sankt Elisabeth organizuje Alžbetínske stretnutia s rozdávaním nielen jedla z darov pre núdznych, ale i s poradou, ako si možno pomôcť. Spolupracuje pri tom i moja žena, ktorá napísala:
