Existujú rozličné spôsoby, ako si ozvláštniť sledovanie televíznych programov, aby človek nebol iba pasívnym konzumentom, prípadne ufrflaným kritikom a nadávačom. Česká herečka Květa Fialová sa viac ráz v rozhovoroch priznala k tomu, že operu v televízii sleduje bez zvuku a že je fascinovaná rečou tela a mimikou spevákov. My sme zasa kedysi s partiou kamarátov z divadla vypínali zvuk pri seriáli Dallas a dabovali sme si sami. Výkon, ktorý si žiadal pohotovo reagovať a aspoň minimálne zmysluplne nadväzovať na repliky, sa vyrovnal adrenalínovému športu.
Pri sledovaní minulopiatkovej a nedeľnej súťaže o pieseň Eurovízie som vyskúšala opačný princíp - pri spievaní spevákov som zatvárala oči a iba počúvala. Poviem vám, takej televíznej zábave a relaxu sa nič nevyrovná. V podstate je jedno, ako sa volá interpret, ktorý práve otvára ústa - ženské i mužské hlasy splývajú. Ale ten zážitok z formálnej aj obsahovej stránky textových kompozícií, zo slovných prepočutí spôsobených artikulačnými zvláštnosťami spevákov a z básnickej invencie autorov textov - lahôdka.
Z jednej piesne som sa dozvedela, že „život nie je taký zlý, ako sa zdá, vždy príde niekto, kto ruku ti podá," a vzápätí, že „život je krutý, ale je život, stále ho žiješ a nie si sám". Pamätám si na jednu poznámku pedagóga, ktorý nás učil literatúru. Povedal: „Ak sa v texte na jednej strane trikrát objaví slovo život, vedzte, že text bude o všetkom možnom, len nie o živote." Možno to bolo radikálne konštatovanie, no pri tejto piesni sadlo ako na šerbeľ.
Zaklincovala to výzva v texte „dívaj sa na svet ružovými okuliarmi". To je krásna zmena frazeologizmu „hľadieť na svet cez ružové okuliare" s negatívnym významovým odtienkom - úmyselne nevidieť, zakrývať si problémy, horšie stránky. Tu interpretka priam vyzýva „zastrite si zrak" a miesto očí si voperujte ružové okuliare, keďže predložka „cez" v jej texte vypadla. Len či ho už nemáme dosť zastretý...
