Sociálne podniky ministerky Tomanovej dopadli úplne rovnako ako nástenkový tender ministra Štefanova. Pretože sa pod ich vedením oba projekty zvrhli na „integrovaný reťazec cicania", ani jeden nebude hradený z európskych peňazí, ale zaplatia ich občania tohto štátu.
Rozdiel medzi nástenkovým tendrom a pilotnými sociálnymi podnikmi je iba v tom, v koho prospech bolo integrované cicanie zorganizované. Kým Štefanov sa postaral, aby cicali firmy blízke predsedovi SNS, ministerka Tomanová zastrešovala projekt, ktorý poslankyňa opozície právom nazvala Smer, s.r.o. Keď v auguste 2008 mimovládne organizácie kritizovali, ako sa pri zakladaní pilotných sociálnych podnikov angažujú poslanci Smeru, tak im šéf strany z výšky svojho premiérskeho úradu odkázal: „Kritizovať poslancov za to, že podporujú vznik sociálnych podnikov v oblastiach s vysokou nezamestnanosťou, je už naozaj zvrátené." Predsedom povzbudení ľudia sa potom činili. Ak z nástenkového tendra zarábali firmy Zamedia a Avocat, na zriadení pilotných sociálnych podnikov zarábali predovšetkým stranícki vyvolení.
