Stredoeurópsky volebný rok sa nezačal najhoršie, hoci signály rastúceho napätia v regióne a nepríjemných komplexnejších trendov sú neprehliadnuteľné. Karty nacionalizmu a historických mýtov a krívd budú zrejme trvalo prítomné po celý rok - len intenzita ich využívania a efektívnosť bude v rozličných krajinách odlišná.
Hoci slovenskej neľavicovej verejnosti nemusí celkom konvenovať, že u susedov vyhrali socialisti a spolu s liberálmi budú zostavovať vládu, z hľadiska slovenských národnoštátnych záujmov a záujmu o stabilitu v strednej Európe je tento výsledok maďarských volieb priaznivý. Navyše, ak sa aj neoslabila potenciálna maďarská karta v krajine nad Dunajom, určite sa neposilnila. Rozhodujúce z tohto hľadiska však bude, aká komunikácia medzi Dzurindovým a Medgyessyho kabinetom prevládne, do akej miery zvládnu problémové styčné body, t. j. krajanský zákon a Benešove dekréty.
V nedeľu sa v Maďarsku takisto ukázalo, že vyhranený nacionalizmus nevíťazí ani v Maďarsku - čo by mohlo byť doma nasledovaniahodné - hoci takmer polovicu voličov na strane V. Orbána a jeho nacionalistickej rétoriky nemožno podceňovať či nevidieť. A ako úplná perlička s ambíciami reprízy vyznieva fakt, že hoci strana V. Orbána získala najviac hlasov a bude mať najväčší poslanecký klub, vládu zostavuje socialista Medgyessy - napríklad aj preto, že misku váh na stranu socialistov prevážil ich koaličný potenciál.
