Úplne to mám pred očami. Spravodlivo napálená, v tvári celá červená kresťanská mamička so siedmimi deťmi (teraz si vskutku bohapusto vymýšľam) vedie celý tento dav a pritom kričí heslá o skazenosti a jedinej správnej morálke. Ako ona, ktorá žije poctivo a čestne (a plodne) celý život, k tomu príde, že niekto tak nežije? Ako vôbec kresťania prídu k tomu, že niekto si dovolil mať iný názor ako oni? Ako príde k tomu, že ona je celá zošnurovaná malomeštiackymi predsudkami a niekto nie? A jej muž poslušne pritakáva, hoci keby na to prišlo, možno by sa na jednu-dve masáže dal pokojne nahovoriť (podľa seba súdim teba).
K tomu sa pripojí zopár dôchodcov (ach, aký je ten dnešný svet skazený) a občianska iniciatíva je na svete.
Zase nám tu niekto strká pred oči, že jedine on je ten spravodlivý a správny. A ja sa pýtam: „Kto si, že sa opovažuješ súdiť druhých? Najskôr vyber brvno zo svojho oka, pokrytec!"
Najviac ma na tom štve, že tieto kresťanské mamičky nemajú ani potuchy o tom, aké vlastne tie ich morálne skazené protivníčky sú. Že často ide o veľmi kruté osudy, podmienené zlým sociálnym prostredím, sirotincami, násilnými otcami, narkomafiou a neviem čím ešte. O niečom takom sa kresťanskej mamičke, ktorá vyrastala ako v bavlnke, ani nesnívalo. Ale má tú drzosť otvárať si hubu a kričať, že niekto je zlý. „Nesúď, lebo budeš súdený!". A ten zlý len krčí plecami, lebo je na to zvyknutý od detstva, že je neustále bitý, znevýhodňovaný a odsudzovaný. Samozrejme, že to tu vykresľujem trošku plagátovito (reálne by to chcelo rozsiahly sociálny prieskum), ale mám tú drzosť, že predpokladám, že samotnú podstatu veci triafam. Napokon, však uvidíme, či niekto zagága.
