Keď to na druhej strane zodvihol, začal som: „Dobrý deň, je to číslo pána Suzukiho?“ Na pár sekúnd zostalo ticho. A potom zaznelo: „Nie, nie je!“ Ale ja som si bol istý, že je to jeho hlas. Opýtal som sa ešte raz: „Nie ste pán Yoshikazu Suzuki?“ Nato sa hlas na druhej strane priostril: „Nie, to je omyl!“ Zavesil. Možno keby som sa bol na začiatku predstavil, povedal by: „Áno, som to ja!“ A možno sa zatajil aj preto, že mu telefón neukázal číslo volajúceho, telefonoval som mu cez internet. Mnohí Japonci využívajú zobrazenie čísla prichádzajúceho hovoru aj na svojich domácich pevných linkách. Keďže som dávno nebol konfrontovaný s podobnou situáciou, zabudol som už na to, akí sú Japonci opatrní v kontakte s neznámou osobou.
Keď som prvýkrát uvidel Facebook, hneď mi napadlo, že to nie je nič pre japonskú náturu! Japonci nechcú zverejňovať svoje súkromné informácie, mená ani fotografie. Pokúšal som sa na Facebooku nájsť niekoľko svojich starých japonských kamarátov, ale nenašiel som ani jedného. Používateľmi Facebooku sú v Japonsku väčšinou oveľa mladší ľudia, než som ja, ktorí potrebujú komunikovať s cudzincami v cudzine. V Japonsku namiesto Facebooku používajú Mixi, čo je jedna z viacerých japonských internetových sociálnych sietí. Mnohí v nej vystupujú pod prezývkami a namiesto vlastnej fotografie majú ilustračné snímky alebo masky.
Prečo sú Japonci takí opatrní a neradi poskytujú osobné informácie? Pretože sa dajú veľmi jednoducho zneužiť. Jedným z najznámejších trikov je ten (myslím, že som už o ňom aj písal), keď podvodník zavolá staršej osobe, najradšej z vidieka, a povie: „Haló, to som ja.“ Starká sa nazdáva, že to volá vnuk z mesta a osloví ho, napríklad: „To si ty, Masahiko?“ Podvodník sa hneď chytí: „Áno, to som ja! Babi, mal som autohaváriu, narazil som do cudzieho auta a musím zaplatiť, prosím ťa, pošli mi peniaze, lebo inak budem mať vážne problémy, on vyzerá ako člen jakuzy (japonská mafia).“ Vnúčik nadiktuje číslo svojho účtu a stará mama okamžite beží k bankomatu a prevedie mu naň požadovanú sumu. Darí sa ale aj sobášnym podvodníkom. Veď koľko ľudí túži po sobáši, ale žijú bez partnera. Svoju šancu hľadajú cez zoznamky. Niektorí inzerujúci muži sú bohatí, ale buď nie sú príliš atraktívni, alebo sú hanbliví, prípadne nudní. V prirodzenom prostredí so ženou nedokážu nadviazať kontakt.
