Ešte pred pár rokmi sa verilo, že internet síce znižuje predaj tlače, ale výpadok príjmov z predaja a printovej inzercie dokáže nahradiť príjem z inzercie na webe. Nestalo sa.
Novým zdrojom peňazí sa mali stať aj vkladačky. Vydavateľstvá na Západe predávali v stánkoch spolu s novinami nielen knihy, cédečka a dévedéčka, ale aj tričká, príbory a kuchynský riad.
Taniere sa síce zídu vždy, len je ťažké ich distribuovať, ich súvis s hlavným biznisom vydavateľov je skôr okrajový, a predsa len je ľahšie vyberať keramiku v domácich potrebách než v kiosku.
Lacnej hudby a filmov zas začalo byť priveľa a pevné nosiče asi čaká ešte horší osud než tlač. Zadarmo vložené vkladačky sa ďalej využívajú na podporu predaja, ale na predaji doplnkového tovaru sa nebude vo veľkom zarábať.
Keďže na Slovensku nemáme ani metro, ani veľký trh, nikdy tu nevznikli silné bezplatné denníky. Ale aj inde začali proti nim hrať dva faktory - kríza a chytré mobily, ktoré dokážu ľudí v MHD zabaviť rovnako dobre ako noviny. A tak mediálny svet stratil ďalšieho spasiteľa.
