Barack Obama sa ku kozmickému výskumu, ktorý je inak technologickou pýchou a výkladnou skriňou technologických úspechov Spojených štátov, dosiaľ prakticky nevyjadroval. Prvé jasné stanovisko prišlo v pondelok 1. februára s návrhom rozpočtu NASA na budúci rok.
Čo v rozpočte je a nie je
Nesporne mediálne najvďačnejšou kapitolou je ukončenie programu Constellation. Ten vyhlásil v januári 2004 Obamov predchodca George Bush Jr. s tým, že sa mal skladať z novej pilotovanej lode Orion, dvojice rakiet Ares-I a -V, lunárneho modulu Altair a ďalšej infraštruktúry. Jeho cieľom malo byť vrátiť astronautov na Mesiac do roku 2020 (a to natrvalo) a následne realizovať pilotovanú výpravu na Mars.
Práve okolo zrušenia programu Constellation sa točí väčšina komentárov spojených s návrhom Baracka Obamu. Často sa pritom zabúda na jednu možno ešte podstatnejšiu skutočnosť: rozpočet NASA narastie o niekoľko sto miliónov dolárov. A to navzdory celosvetovej recesii, ktorá sa v USA prejavuje viac než silno.
Zatiaľ čo v tomto roku má NASA 18,7 miliardy dolárov, v roku budúcom sa môže tešiť na 19 miliárd. V čase všeobecného „zmrazovania" alebo naopak znižovania rozpočtov je to správa možno dôležitejšia, než zrušenie programu Constellation.
V rozpočte sú peniaze na predĺženie činnosti Medzinárodnej kozmickej stanice, ktorá stále ešte nie je kompletná, a ktorá mala byť americkou stranou opustená v roku 2015. Obama teraz požaduje jej fungovanie najmenej do roku 2020.
Pridáva peniaze na planetárny výskum (žiadnej zo sond NASA tak teraz nehrozí predčasný koniec pre nedostatok peňazí), rozbieha niekoľko nových programov. Chce investovať počas piatich rokov tri miliardy dolárov do vývoja novej super rakety, ktorá by mala nízke prevádzkové náklady.
Výrazne podporuje vývoj nových technológií alebo diaľkový prieskum Zeme.
Pochod smrti pilotovanej kozmonautiky
Zaujímavé je aj rozhodnutie o budúcom smerovaní americkej pilotovanej kozmonautiky: po zrušení programu Constellation s loďou Orion totiž nie je na stole žiadny nový projekt. Pritom kozmické raketoplány pred sebou majú posledných päť štartov, potom sa Spojené štáty ocitnú bez vlastného dopravného prostriedku pre astronautov.
Obama to chce riešiť masívnou podporou súkromného sektora (šesť miliárd USD počas piatich rokov), ktorý by mal prísť s novými kozmickými loďami: tie by si NASA podľa potreby nakupovala.
Problém je tu evidentný: podobné lode dnes neexistujú, aj keď na nich niekoľko súkromných spoločností viac či menej usilovne pracuje, bude trvať mnoho rokov, než sa ich podarí dotiahnuť do konca. A to ešte nehovoríme o možných technických problémoch alebo o bezpečnosti podobných systémov.
