V poslednom čase čoraz viac počuť o problémoch migrácie. Európsky parlament pred pol druha rokom prijal isté smernice, ktoré obsahujú „filozofiu" prisťahovalectva.
Nič nové pod slnkom, mohli by sme povedať, veď Amerika si po stáročia rieši problémy migráciou. A taviaca pec zvaná melting pot už potom vykoná svoje. Druhá generácia prisťahovalcov sa už považuje za skutočných Američanov. Ale v poslednom čase je čoraz viac takých prisťahovalcov, ktorí z akéhosi dôvodu síce zamenia vlasť, ale svoju kultúru a materinský jazyk, čiže svoju identitu, si chcú zachovať.
Amerika však aj takto ochotne prijíma legálnych prisťahovalcov. Tomu, že v mnohých južných štátoch sa dnes už stáva komunikačným jazykom španielčina, sa však už tešia menej. A keď pred niekoľkými rokmi v Los Angeles vypukla vzbura etnického charakteru, mnohí Američania hovorili o krachu prisťahovaleckej politiky a sankciách voči farebným. V USA však v otázkach etnického charakteru vždy dodržiavajú pravidlá politickej korektnosti.
Tu v Európe nemáme takéto tolerantné tradície a treba k tomu prirátať aj to, že otázku migrácie politici často zneužívajú na zabezpečenie svojho politického prežitia. Schvaľujú rozličné zákazy a nariadenia, ktoré len stupňujú predsudky pôvodného obyvateľstva voči prisťahovalcom a vice versa.
Situáciu ďalej zhoršuje aj to, že štylizáciu zákonov týkajúcich sa prisťahovalcov často prenechávajú xenofóbnym a protofašistickým politikom, ktorí vedia veľmi dobre, ako treba stupňovať davovú hystériu a xenofóbiu. A takto sa vytvorí situácia, že síce potrebujeme prisťahovalcov, ale sa ich bojíme a najradšej by sme ich poslali tam, odkiaľ prišli.
