A v očakávaní koncertu sme komentovali hybridnú zmes interiéru. Pastva pre oči.
Vrcholom interiéru slovenského podniku tohto typu je: slama a plazma. Slamou je obložené všetko okolo, aby ste sa cítili ako doma, no a na plazme sa premietajú okrem reklám delfíny, plachetnice a ukážky metalových sól. Hudbu z plazmy počuť nie je. Tá však hrá jednak z baru, jednak od zvukára a jednak z automatov z rohu, ktoré ešte aj blikajú. Nikomu z personálu to zjavne neprekáža. Sú asi zvyknutí na horšie veci.
Klub je to temný, s hriešne sladkastým smradom. Keď sa rozkukáme, zistíme, že je to vlastne erotický klub. Len dnes večer hostí kapelu. Undergroundovú. Z Bratislavy. Na stole letáčiky, ktoré hlásajú blížiacu sa valentínsku akciu s obsluhou hore bez.
Nesmelo sa obzeráme. Sme tu správne? Zas nejaký omyl. Ale aj diváci, ktorí sa sem trúsia, očividne nášho typu, sa nesmelo obzerajú. My všetci sa tu na Slovensku akosi príliš často nesmelo obzeráme, príliš často sa ocitáme v akejsi drsno-absurdnej Danglárovej ilustrácii, všetci sme jedna vystrašená, chudorľavá undergroundová sirota v pazúroch podnikateľa, s krvou za nechtami ešte z mečiarovských čias!
