Nálada nemeckých sociálnych demokratov bola krátko pred vlaňajšími voľbami do Bundestagu na bode mrazu. Volič bol zlyhaním ľavice sklamaný a strana sa zmietala v predvolebných kŕčoch, lebo nevedela, ako narýchlo zdvihnúť padnuté preferencie.
Topiaci sa aj slamky chytá, a tak sa nemeckí ľavičiari v lete tešili na vydanie veľkopodnikateľa Schreibera Nemecku. Schreiber žil roky v Kanade a bol kľúčovou postavou vo finančnom škandále nemeckých kresťanských demokratov spred desiatich rokov.
Keď v 1999 vyšlo najavo netransparentné financovanie strany, prešla CDU vnútornou krízou, na konci ktorej bol odchod Kohla a nástup Merkelovej. Príbeh viacerých „darov" strane sa nikdy nevyjasnil.
Čo nie je, môže byť, povedali si pred voľbami sociálni demokrati a dúfali, že stranícky sponzor Schreiber vytiahne na CDU pred voľbami citlivé údaje a stranu ľahko a štýlovo potopí.
Slabá ponuka
Cirkus, ktorý Schreiber verejnosti sľuboval, sa napokon nekonal. Nové fakty chýbali a volič odmietol nechať sa pred voľbami vtiahnuť do aféry plnej špekulácií. Prípad patrí do rúk štátnej prokuratúry, bol razantný názor verejnosti, Schreiber sa dostal do vyšetrovacej väzby a verejnosť sa v predvolebných úvahách vrátila k podstatnému.
Kľúčová otázka na kreatívnu ľavicu zrazu znela: tak čo, súdruhovia, čo iné máte ešte v ponuke? Verejnosť chcela debatovať o reformách v zdravotníctve, o programoch oživovania hospodárstva, daňových reformách, riešení štátnych dlžôb, vojne v Afganistane. Na stole bolo veľa dobrých tém, až príliš dobrých na to, aby ostali nepovšimnuté.
