Ak chcem určiť výšku stropu, dám si na hlavu dlaň a taká výška musí stačiť. Ak robím latrínu, kruhový otvor prispôsobím svojmu zadku. V Hokrovom technickom slovníku náučnom boli na tieto latrínové diery aj normy. Presný rozmer si nepamätám, ale pre Čechy platil menší polomer kruhu ako pre Moravu (na Morave mali asi väčšie zadky).
Pri lyžičke vychádzame z najhlavnejšieho predpokladu, že jej naberacia časť sa musí zmestiť do úst. Ak sa nezmestí, kandiduje v najbližších voľbách už na naberačku alebo pingpongovú raketu. Najlepšie je proste skúsiť, či sa tam vojde, prípadne si ústa odmerať. Priemerná šírka úst je okolo šesť centimetrov. Ak má niekto šírku úst desať, môžeme už pokojne hovoriť o papuli. Hĺbka naberania sa dá určiť dvoma spôsobmi. Buď chceme, aby sa dalo dno lyžičky vybrať perami, (skúsiť si odmerať ohyb pier je veľká zábava.
To mi pripomína, ako môj kamarát meral šublerou svojej žene medzierku medzi prednými zubami), čo je veľmi príjemné a teda žiaduce, lebo chceme na lyžičku nabrať čo najviac - ak pochádzame zo siedmich detí alebo chodíme na spoločné výlety s chalanmi vo vývoji, alebo sa nám nechce pri jedle toľkokrát zdvíhať ruku. V tom prípade hĺbka sa rovná šírke, keďže naberacia časť má približne tvar polkruhu. Úplne najkrajšia metóda je však ako vyjde, tak vyjde.
Ale pozor, naberacia časť lyžičky nesmie byť ani príliš dlhá, ak taká je, treba vyrobiť na rúčke doraz, aby sme si s koncom lyžičky nevošli do hrdla. Európske normy neodporúčajú dlhšiu lyžičku ako desať cemtimetrov pre dospelú osobu, dlhšiu ako osem cemtimetrov pre dieťa od 13 do 18 rokov, dlhšiu ako šesť cemtimetrov pre dieťa od 5 do 13 rokov a dlhšiu ako štyri cemtimetre pre dieťa do päť rokov (schválila európska komisia pre lyžičky dňa 29. 1. 2009, predseda: Lyžičenko).
