Ministerstvo financií tentoraz občanov potešilo: aktualizovanou prognózou o raste HDP v roku 2010. Pôvodný odhad tempa rastu 1,9 percenta sa zvýšil na 2,8. Odhad je realistický a založený na oživení v zahraničnom obchode a plánoch na rozbehnutie PPP projektov.
Dobré správy treba vidieť v triezvej perspektíve. Fakty ešte stále nehovoria o raste, ale len o miernejšom poklese. A aj ten sa odvádza od relatívne nízkeho základu v roku 2008.
V skutočnosti bol slovenský HDP v štvrtom kvartáli roka 2009 ešte stále menší ako v štvrtom kvartáli roka 2007. Na úroveň predkrízového roka 2007 sa dostaneme až v tomto roku. Ak všetko dobre pôjde. Posledné konštatovanie si zaslúži podrobnejšiu diskusiu.
Začiatok konca krízy?
Ekonomická kríza spopularizovala v slovenskej verejnosti fakt, že naša ekonomika je „malá a otvorená". Prostredníctvom zahraničného obchodu životne závisí od diania v eurozóne a sprostredkovane aj v USA. O konci krízy na Slovensku sa teda nerozhodne u nás, ale inde.
Začiatok konca krízy sa v ekonomike slovenského typu pozná podľa niekoľkých znakov: (1) rastie dopyt v zahraničnom obchode a s ním aj ceny vývozcov, (2) obnovuje sa rast tržieb v priemysle, a (3) začínajú rásť spotrebiteľské ceny. Ekonomické oživenie bude definitívne potvrdené, keď Európska centrálna banka (ECB) zvýši úrokovú sadzbu.
Prvý a druhý znak je už v slovenskej ekonomike vidno. S tými ostatnými je to trochu zložitejšie. Rast spotrebiteľských cien je omnoho menej výrazný ako rast cien finančných aktív. Najviac rastú ceny surovín a palív, ktoré reagujú na rast priemyselného dopytu v Ázii. Tento spôsob rastu cien nemožno pokladať za prejav inflácie vyvolanej spotrebiteľským dopytom.
Jedným z najspoľahlivejších ukazovateľov dôvery v obnovu rastu sú úroky. V súčasnosti je úroková ECB ešte stále na úrovni jedného percenta. Americká centrálna banka požičiava ešte lacnejšie. Centrálne banky zdvihnú úroky až vtedy, keď sú si na 90 percent isté, že motor ekonomiky znovu beží a aby sa neprehrial, začínajú ho chladiť zvyšovaním úrokov. Hoci sa začiatkom roka vyskytli signály, že ECB uvažuje o zvýšení úrokov, po dlhovej kríze v Eurozóne sa zvyšovanie úrokov odloží.
Panika okolo gréckych dlhopisov sa prejavila útekom investorov k doláru. Pre americkú ekonomiku to bol nežiaduci dar. Silnejúci dolár znevýhodňuje americké exporty a tým podkopáva aj ekonomické oživenie v USA.
Nie každý rast je zdravý
Oživenie veľkých ekonomík v eurozóne a USA stále visí na vlásku. Pozitívne signály (napríklad a raste maloobchodného obratu v USA) sa stretávajú s negatívnymi (najmä o raste dlhodobej nezamestnanosti). Podniky i finančné trhy nervózne reagujú na správy o možnom konci vládnych stimulov.
