Poslanec za HZDS Jozef Halecký najprv chcel, aby ním navrhované zmiernenie podmienok nároku na podporu v nezamestnanosti platilo od marca tohto roka. Na druhý deň však návrh stiahol a nahradil ho takmer totožným, s účinnosťou až od septembra. „Možno by prešiel s podporou opozície, a to si neviem predstaviť, aké by to mohlo mať dôsledky," povedal na margo zmeny, ktorú si osvojil za jednu noc.
Ako sám potvrdil, nemenovaní vysokopostavení politici Smeru na neho vyvíjali nátlak, aby svoj návrh stiahol. V spontánnom zdôvodnení zmeny sa zrejme odráža obsah tohto nátlaku. O dva dni neskôr v televíznej diskusii už ako dôvod zmeny radšej uviedol, že k marcovému termínu by na to vláda nemala dostatok financií. To si už pre istotu stihol osvojiť oficiálnu argumentáciu vlády. Hoci opozícia aj za septembrovú účinnosť zahlasovala, prvé Haleckého zdôvodnenie odkrýva skutočnú úroveň politickej kultúry.
Aké dôsledky mohol mať Halecký na mysli? Iste nie negatívne dôsledky pre občanov, veď práve im sa mohlo pomôcť už o niekoľko dní. Ak by však pôvodný návrh prešiel napriek nesúhlasu najsilnejšej vládnej strany, no s podporou opozície, Haleckého strane by to premiér zrejme dal pocítiť a tá by mohla prísť o volebné percentá. Dôsledky sa teda týkajú vlastnenia moci a s ňou spojených výhod. Na prvom mieste teda nebol občan, ktorému sa mohlo pomôcť hneď, ale vlastná moc so všetkými výhodami.
Úlohou parlamentu je predovšetkým tvorba zákonov v prospech občanov a tým aj v prospech napredovania spoločnosti. Moc, ktorá sa orientuje výlučne na seba a svoj prospech, však túto logiku obracia naruby: logiku služby občanom nahrádza technikou vlastnenia moci. Keď sa peniaze strácajú v korupčných a klientelistických kauzách a v klientelisticky uprednostňovaných sociálnych podnikoch, pre nezamestnaných už zjavne nezostali.
