Je zvláštne, že k správam o spôsoboch sudkyne Tatiany Redenkovičovej-Koprdovej ešte nepribudla tá o začatí disciplinárneho konania. Voči nej a s návrhom na zbavenie funkcie sudcu, pretože vo veci konala, hoci konať nemohla.
Tvrdenie jej ctihodnosti, že sa necítila zaujatá, sa nedá spochybniť, lenže jej pocity nie sú rozhodujúce. Faktom je, že zaujatá musí byť z povahy veci, keďže sama vedie so štátom podobný spor, o akom rozhodovala. Takže výsledok bol vopred jasný, iný nehrozil ani teoreticky. Nehovoriac o tom, že ho vydala skôr, ako žalobca zaplatil súdny poplatok alebo rozhodla o tom, že je od neho oslobodený.
Výlet do histórie
Z politického hľadiska je pohľad rovnako zaujímavý. Krátky exkurz, rok po roku - zákon o Špeciálnom súde bol schválený v roku 2003. Účinnosť nadobudol v roku 2004. V roku 2005 bol novelizovaný, keďže sudcov nelákal aj pre požadovanú bezpečnostnú previerku.
Novela zvýšila ich funkčný príplatok z dvojnásobku na „šesťnásobok priemernej nominálnej mesačnej mzdy zamestnanca v hospodárstve SR za predchádzajúci kalendárny rok". Za návrh hlasovali aj poslanci za HZDS a Smer. V roku 2005 začal súd fungovať. V roku 2006 sa konali predčasné voľby a vznikla koalícia Smer-SNS-HZDS.
V roku 2007 prezident vymenoval deväť sudcov Ústavného súdu a ministerstvo spravodlivosti vedené Štefanom H. začalo nepriamo, ale oficiálne nabádať sudcov, aby sa žalobami domáhali odškodnenia za diskrimináciu. V roku 2008 podala skupina vládnych poslancov návrh na Ústavný súd a v roku 2009 tento rozhodol o nesúlade zákona s ústavou.
