Kampaň, ktorú rozbehli dve najsledovanejšie televízie za schválenie novely zákona o voľbách do parlamentu, je plná viacerých mýtov. Správy o jestvujúcom zákaze viesť volebnú kampaň v súkromných elektronických médiách, podčiarknuté informáciou, že nebudú môcť počas kampane vysielať ani obvyklé spravodajské a publicistické relácie, sú manipuláciou. A to najmä s ohľadom na súčasné strašenie voličov, že v prípade neschválenia novely by nastal chaos a nemali by dostatok informácií na rozhodovanie vo voľbách.
Po prvé zákaz volebnej kampane v súkromných elektronických médiách bol do volebného zákona zavedený v roku 1992 a prežili sme s ním už troje volieb. Bez chaosu aj nedostatku informácií. To však obidve televízie divákom zamlčali.
Po druhé po napadnutí časti ustanovenia o volebnej kampani pred štyrmi rokmi na Ústavnom súde nie je podľa jeho rozhodnutia zákaz volebnej kampane v súkromných elektronických médiách v súlade s ústavou. Prirodzene, súd sa zaoberal výlučne napadnutými vetami, a nie celým paragrafom o volebnej kampani. V odôvodnení však ozrejmil širšie súvislosti slobody šírenia informácií. Napríklad, že zákaz volebnej kampane v súkromných elektronických médiách „predstavuje obmedzenie práva na informácie zaručeného článkom 26 ods. 1 a 2 ústavy“. Ústava príjem, vyhľadávanie a rozširovanie informácií v záujme ochrany práv a slobôd nedovoľuje obmedziť v závislosti od formy vlastníctva alebo druhu médií. V súlade s ústavou teda nie je ani zákaz poskytovania informácií počas volebnej kampane, ani obmedzenie akéhokoľvek média - verejnoprávneho, súkromného alebo obecného, elektronického alebo tlačeného - pri poskytovaní informácií.
