Najskôr Švajčiari zakázali minarety. Teraz chce francúzsky parlament moslimkám zakázať nosiť na verejných miestach burku - odev vcelku, ktorý zakrýva tvár, nosí sa v ortodoxných arabských krajinách a dnes si ho vzali za svoj niektoré ortodoxné ženy nearabského pôvodu.
Vo francúzskych verejných školách, kde sa nesmie dávať „nápadne" najavo náboženská symbolika, je už teraz zakázaný hidžáb, šatka cez hlavu, ktorú nosia niektoré moslimky.
Vyzliekať a obliekať
Burka je však vo Francúzsku oveľa vzácnejšia - zahaľuje sa ňou asi 1900 z bezmála šiestich miliónov miestnych moslimiek a takmer žiadna z nich nepochádza z krajiny, kde sa burka nosí tradične.
Dôvodom, prečo francúzski poslanci od komunistov po konzervatívcov tento zákaz podporujú, je všeobecný konsenzus, že nosenie burky sa „nezlučuje s hodnotami republiky". Francúzsky prezident Nicolas Sarkozy sa preslávil výrokom, že burka, „nie je vo Francúzsku vítaná".
Imigrantom, ktorí si zahaľujú tvár, sa z tohto dôvodu zamieta francúzske občianstvo. Feministky vrátane niektorých žien s moslimskými koreňmi sa za zákaz postavili, pretože tento zvyk považujú za ponižujúci. Komunistický poslanec André Gerin varoval, že „za závojom sa skrýva" terorizmus a extrémizmus. Proti boli iba socialisti. Ani im sa burka nepáči, ale sú presvedčení, že legislatíva nie je vhodným nástrojom boja proti nej.
Myslím, že socialisti majú pravdu. Okrem toho, že francúzska vláda má pred sebou vážnejšie otázky než zvyky v obliekaní nemnohých žien, ide aj o vec osobnej slobody. Niektoré ženy naozaj môžu byť rodinou či blízkym okolím nútené, aby sa zahaľovali. To isté platí pre ortodoxné židovky, ktoré sa pred svadbou musia ostrihať dohola a nasadiť si parochňu. Nie je bezprostredne jasné, prečo by židovská ortodoxia či niektoré krajné formy kresťanskej pravovernosti museli byť s republikánskymi hodnotami, nie to s feminizmom zlučiteľnejšie než moslimský salafizmus. Samozrejme, do zahaľovania by ich nikto nemal nútiť. Je však správne nútiť ženy, aby sa nezahaľovali?
Istá Francúzska, ktorá priľnula k burke úplne z vlastnej vôle, sa ohradila: „Francúzsko je slobodná krajina. Ženy majú právo sa zo šiat vyzliekať, ale už nie si ich obliekať." Iná protestujúca vyhlásila: „Ak nás prinútia si ju vyzliecť, vezmú nám časť osobnosti. To radšej zomriem, než by som im to dovolila."
Výklad tradície
Niektorí moslimovia vrátane duchovných si myslia, že zahaľovanie tváre žien v skutočnosti nie je moslimská tradícia. Egyptský šach Saíd Tantáví chce v egyptských školách nosenie závojov zakrývajúcich tvár zakázať. To však stále nie je dôvod, prečo by francúzskym ženám nemalo byť dovolené v burke vstúpiť na poštu, do banky, školy alebo iného verejného priestoru. Výklad islamskej tradície nie je súčasťou poverenia francúzskej vlády.
Na vec by sme sa mohli pozerať aj tak, že národné vlády majú presadzovať zákony, ale nie hodnoty. Ale aj keď väčšina demokracií má oproti francúzskej republike menší sklon svojim občanom „národné hodnoty" vnucovať, platí tiež, že právo nemožno od zdieľaných hodnôt úplne odtrhnúť. Skutočnosť, že Európania môžu uzatvárať manželský zväzok iba s jediným partnerom, je norma právna aj kultúrna. V zákonoch sa tiež odrážajú názory na sexuálnu, genderovú a rasovú diskrimináciu, ktorá sa časom mení.
