Zákon, ktorý sa snaží nanormovať, čo sa v takom dynamickom a súťaživom odvetví, akým je maloobchod, smie a čo nesmie, je z podstaty zlý.
Privítajme ďalšiu koaličnú, tentoraz poslaneckú iniciatívu na uzákonenie pravidiel, akými sa majú riadiť vzťahy medzi dodávateľmi potravín a obchodníkmi. Tie súčasné sú podľa všetkého nedokonalé, čo znamená asi toľko, že stále existuje dostatočný priestor, aby si obchodné reťazce od dodávateľov vynucovali plnenie takzvaných neprimeraných podmienok.
Článok pokračuje pod video reklamou
Článok pokračuje pod video reklamou
Ich spoločným menovateľom je to, aby sa dodávatelia delili s obchodníkmi o riziko strát či sa podieľali na nákladoch spojených s predajom. Toto sa dodávateľom nepáči, boli by najradšej, keby sa to vyexpedovaním ich tovaru skončilo: vyrobené, predané, zarobené...
Lenže sa nekončí. Veľké obchodné reťazce sa stali kultúrnym fenoménom, ich predajne sú miestom, kde sa premelú tisícky ľudí. To, že pri vysokej návštevnosti svojich veľkostne obmedzených priestorov kladú dodávateľom rôzne podmienky, je logické. Otázkou je, či sú jednostranné, teda neprinášajú úžitok obom stranám, ale iba predajcovi, či sú skrátka ekonomickým diktátom obchodu.
